…

Bol čas obeda, a jemu sa nechcelo študovať môj jedálny lístok.
„Vy mi vyberte, Vy ma najlepšie poznáte“, usmial sa zoširoka.
Keďže som ho naozaj trochu poznala (že cícer nezje, pikantné miluje, veľa mäsa áno, krémové polievky v žiadnom prípade, vývary áno, atď), vybrala som mu segedín.
„Nebolo v tom náhodou bravčové?“ spýtal sa, keď dojedol.
„Bolo. To bol bravčový segedín.“

…a tak som po štyroch rokoch zistila, že je moslim.

/Toľko k tomu, že vás ‚poznám‘./