Aby som vám v bistre nemusela každému rozprávať, ako bolo v nedeľu na ‚DD‘, prikladám krátky výňatok z komunikácie s tými, čo nás prišli podporiť:
– Strasne boli zlati, strasne super akcia, podla mna sa vela z navstevnikov konecne citili ako ludia. Snad to nabuduce poriadnejsie spropaguju. Je mi luto ze sme sa dlhsie nezdrzali so snubenicou, ale nechceli sme pokusat nachladnutie 
– Velka skoda ze bolo tak strasne malo ludi 
Som bol velmi sklamany ze to ludi nezaujima, sng plne, vianocne trhy plne, a tam nikoho
..a hlavne táto:
– Prisli? Jedli?
– Nie, vobec. Zmysel dnesneho dna bol zrejme v niecom inom, este ho nepoznam..
– Prides na to. Podla mna, aj ked ti to nevynahradi financnu stratu, si minimalne motivovala (aj ked len par) svojich hosti ist prvykrat v zivote do noclaharne, vystupit zo zony komfortu a priblizit sa ludom bez domova. Ani nevies ako vela to znamenalo napriklad pre mna. A aj Pan Kolumbia sa mi hned zdoveril, ze sa ho to tam akosi dotklo, asi mal podobny zazitok.
– Wau, som prekvapena, ze to takto vnimas, to ma tesi 
/koniec komunikácie/
Vďaka rýchlemu zásahu z Free Food sme veľkú časť neminutého jedla odviezli ešte v ten večer do krízového centra týraným matkám s deťmi, takže moje jedlo nakoniec išlo na dobré miesto, kde sa potešili všetkému.
Akcia bola výnimočná aj tým, že hoci nemám zamestnancov, mala som team, ktorý komplet pozostával z polievočkárov-dobrovoľníkov. Myslím, že je to úžasné.
Pracovala som bok po boku s hosťami, a oni boli zrazu trochu v mojich topánkach. Naberali polievky, bagle, punč, ovoniavali odmerky, aby sa nepomýlili, v ktorej je čo, vysvetľovali ponuku, celý deň si nesadli, a robili to dobre, tak, ako to každý deň v bistre vidia robiť mňa.
Hviezdou bola Pani Prozreteľnosť, o ktorej už bolo toľko popísané, no málokto ju videl. Ako zarytý introvert svoj coming-out zvládla dobre, hoci roztancovať sa ju nepodarilo ani MEOWLAU x VAL. Som rada, že sme ju mali so sebou, lebo keď si niektorý z klientov nocľahárne na nás ‚mladé‘ dovoľoval alebo nám nadával, Pani Prozreteľnosť len kukla spoza okuliarov a človek sklapol, prípadne okamžite navalil 20 centov.
Vďaka mojim zlatým hosťom sme dokonale a detailne pripravili catering pre 130 ľudí, ktorí neprišli.
– Miška, keď nabudúce poviem ‚poďme robiť catering cez víkend na slabo propagovaný charitatívny event, dajte mi prosím facku‘,- požiadala som Dámu-zo-steakhousu.
– Chcela som Vám navrhnúť to isté, aj Vy mi dajte facku.
(Miška zohnala náklaďák, stoly, vyriešila do detailov komplet celé nápoje, vrátane nákupu a zapožičania absolútne všetkého, donútila ma dať si urobiť plagát, letáky, vizitky, zohnala kamošku Evu Bezlepkovú, ex-polievočkárku, ktorá sa tiež venuje charite, obaja ich manželia došli v neďeľu ráno pomáhať, atď.. Tá žena je poklad a rodený event manažér.)
Akcia ma fyzicky odrovnala tak, že celý tento týždeň bude pre verejnosť zatvorené a varím len firemné cateringové kapustnice. Najbližšie otvorím až v pondelok 19.12. (áno, v pondelok, a kto si deň vopred neobjedná, jedlo nedostane, túto príležitosť ste už prepásli, miláškové. Verím, že po prečítaní riadkov vyššie pochopíte, prečo už 3 roky pracujem len na objednávku. Lepšie sa to vysvetliť nedá).
Ale kebyže mám včerajšok zhodnotiť ako celok:
Bolo dobre. Celému môjmu teamu, aj tým čo prišli podporiť dobrú vec, úprimne ĎAKUJEM!
Pri vhodnej konštelácií hviezd som schopná spraviť to budúci rok zas.
/rovno si dávam facku, au/
