AKO SOM CHCELA UKRADNÚŤ UPRATOVAČKU

Každý deň chodím okolo ich cukrárne.
Zhruba o 19:00 dievča doupratuje a vyleje vedro vody do kanála.
To však nie je všetko. Urobi ešte jednu vec: Vezme čistú handru a pretrie spodnú fasádu obchodu. Ten pás medzi oknom a chodníkom vo výške vašich členkov, kam sa nikto nedíva. Cukráreň vďaka týmto úkonom žiari medzi okolitými budovami čistou hnedou ako pralinka.

Keď som si leštenie fasády všimla prvýkrát, išlo mi krk vykrútiť, čo som sa tak dívala. Na upratovačky letím ako osa na bonbóny. Všímam si ich. Či to ten človek robí rád, alebo sa o metlu len opiera. Dobrá upratovačka je totiž diamant 💎. Treba ho rozoznať a zohnúť sa poň. Ináč budete do konca života makať vy.

Možno jej to niekto kázal. No ak nie, to dievča bolo jedno zo stotisíc. Luke Skywalker medzi upratovačkami.
„Vráť sa! Oslov ju!“, kričal vnútorný hlas.
Urobila som čelom vzad.
No išla mi práve električka, ani som sa v ten deň po šichte necítila na nábor zamestnancov. Tak som sa len dívala, ako dievča vyžmýkalo handru, vylialo vodu a zašlo dnu. ‚Veď tu bude aj zajtra,‘ povedala som si, a diamant zostal ležať na ceste.

Lenže zajtra sa mi ísť z práce o siedmej už nepodarilo. Ani pozajtra. A potom už nikdy.

Z celého príbehu plynie jediné poučenie: Ak vidíš niečo, čo chceš, zodvihni to. Lepšia príležitosť tak skoro nepríde.