BANOFFEE

Ako na dezerty v Severnom Írsku.

Keď si chcem dať v Ballycastle kávu, skončím väčšinou v miestnej cukrárni. V mestečku sú aj podniky s lepšou kávou, ale toto miesto ma fascinuje.
Interiér podniku vyzerá ako ‚Charlieho továreň na čokoládu‘, krížená so stajňou pre dúhové jednorožce. Nápoje vám tu na želanie posypú hrsťou ‚gummibärchen‘, marshmallows, halloweenskymi marcipánovými tekvicami, zlatým prachom, čokoládovými vajcami .. šialených ‚dochucovadiel‘ tu majú nekonečno.
V živote by som to nejedla, ale fascinuje ma pozorovať, čo írski rodičia kupujú svojim deťom.
Obsluha v tomto rodinnom ‚kolotočárskom‘ podniku je veľmi milá, veľmi írska, veľmi lokálna, a keď som po mesiaci začala trochu rozumieť ich dialektu, cítila som sa tam ešte lepšie.
Oni si ma tiež pamätajú.

Káva je dobrá. Teda, mne ako človeku, čo pil mesiac na ostrove filtrovanú hnedú vodu, chutí. Hlavný dôvod, prečo sem chodím, je však atmosféra a cukor.

Nelúbim sladkosti. Prosím, nepozývajte ma na rande do cukrárne, to nikdy nefungovalo. Zato praženica alebo rizoto..
Po prvých týždňoch práce na Rathline som však mala taký deficit energie, že som po nociach tajne jedla sáčkový cukor do kávy. Počas môjho prvého dňa ‚off‘ som si to rovno z trajektu okamžite namierila do cukrárne.

Írske zákusky sú vo všeobecnosti veľmi nekomplikované, sladké a suché. Preto takmer ku všetkému ide ešte zmrzlina, šľahačka, čokoládový postrek alebo aj-aj.

Z koláčov vyzeral najmenej nebezpečne ‚apple pie‘. Je to tradičný írsky dezert. A bol veľmi slušný. Aj s kopcom zmrzliny.

Kanadský pár pri vedľajšom stole chválil ‚banoffee‘. Nepoznala som to. Bol to taký nevinný malý pohárik vo vitríne. Reku, to zjem.

‚Banoffee‘ došlo po desiatich minútach, zväčšené o 200 percent.
Bola na ňom obrovská vrstva zmrzliny, na tom vrstva šľahačky, celé to bolo poliate nejakou polevou a posypané troma druhmi čokoládových granuliek.
Trónili v tom zapichnuté waflové oblátky, dve slané tyčinky máčané v čokoláde, ďalej niečo, čo pripomínalo čokoládový kolík do fazule, a na vrchu bolo ešte trblietavé paraplíčko, aké dostanete do longdrinku na Silvestra na pláži na Waikiki.

Už sa nečudujem, že tu bolo toľko miestnych detí. Ani že sú také .. no .. bacuľaté.

Kým som sa cez všetku šľahačku a zmrzlinu prepracovala k samotnému ‚banoffee‘, mala som otravu cukrom.
Ten spodok bol dobrý, chutilo to ako moja banánová bábovka s karamelovou polevou, len tam toho cesta bolo 10x menej a zaplatila som 5x viac.

Odvtedy si každý koláč objednávam s dovetkom, že ho chcem presne taký, ako ho vidím vo vitríne. Obsluhe sa moje správanie musí zdať veľmi neírske a divné, no keďže sú naozaj milí, vždy mi vyhovejú. A preto tam rada chodím.

Chcela som vám minule odfotiť to ‚banoffee‘, ale nemali. Tak som si dala aspoň môj obľúbený ‚caramel square‘. Jeden som si objednala ‚čistý‘ a druhý že môže byť ‚po írsky‘.

Írska záverečná postprodukcia opäť nesklamala. 🙂