BOXING DAY

26.december je deň, keď sa v UK rozdávajú darčeky. Nazýva sa ‚Boxing day‘. Od ‚the box‘ – krabica.

Kamarátke v Írsku takto pred pár rokmi na Vianoce zomrel otec. Bol to skvelý muž. Šéfkuchár, hudobník, a mal veľa detí. Nechápem, ako to stíhal.

Keďže robil v gastro, navždy svojej dcére zakázal venovať sa gastro. Možno preto som jej bola sympatická. Jaj, a ešte asi preto, že keď ma požiadala o kúpu ‚romanesco‘ (zelenina), vraj ako jediná som nepriniesla karfiol ani brokolicu.

Priviezli im ho domov 26.12., keďže podľa zvyku írskych katolíkov má byť telo 3 dni vystavené v dome, aby sa všetci mohli prísť rozlúčiť.
„A čo keď žijem v jednoizbáku??“, zaujímalo ma.
„Zožeň si teplý kabát.“

Nuž teda, bol ‚Boxing day‘. Ľudia si dávali darčeky, a muži, čo priviezli truhlu s Erikiným otcom, si z toho robili nemiestne žarty. O boxoch, darčekoch, delivery a tak.

„Kveta, kto si už len môže robiť srandu z TOHTO??“, krútila hlavou Erika. Chápala som ju. Keby to na Vianoce priviezli mne, určite by som sa nesmiala.

Ale o tom je Belfast, ich čierny humor. Sused suseda zmrzačí pre hovadinu, no Pannu Máriu by neopľul.

Ja som tento rok žiaden podobný ‚box‘ nedostala, a som za to vďačná. V niečom to má svoje výhody, keď vám všetci predčasne ‚vymrú‘. Počas celosvetovej pandémie sa nemusíte o nikoho báť.

Moji hostia, Pán Čo-má-rád-výhľad a Pán Bio-Srdce, však somnou tento rok vybabrali. Darovali mi totiž vreckovku. Normálne klasický 100%-ný bavlnený šnuptychel.
S nápisom ‚Som nostalgická‘.

Keďže veci sú na to, aby sa používali, načala som na Štedrý deň 30ročný koňak od Termoskovej Dámy, tuniaka a seaweed sušienky od Sandry The Best Pavlova, zjedla som čokoládu od Pána Soljanku a všetky homemade oplátky od Zuzky Madeirológ Jr. Nakoniec som použila aj vreckovku.

Pretože, napriek tým vtípkom o ‚boxoch‘, asi som predsalen trochu nostalgická.