Nemyslela som, že sa raz v bistre dožijem toho, že budem môcť každý deň variť jednu a tú istú vec, lenže – dočkala som sa.
Slané kokosové bochníčky.
Chcete ich. Vaše deti ich chcú. My ich chceme.
Tak ich teda pečiem. Pretože veci, ktoré fungujú, netreba meniť.
Jediný, kto mi bochníčky ‚ofrfľal‘, bola Pani Prozreteľnosť. Na ňu sú vraj príliš fádne. Čili alebo dáku príchuť by to chcelo. Krútila som hlavou nad tým kacírstvom.
Pani Prozreteľnosť tvrdohlavo odmieta prijímať peniaze a jedlo za to, že mi dobrovoľne pomáha, nuž sa jej snažím sem-tam ‚podstrčiť‘ darček, pri ktorom nevie určiť hodnotu.
Inak si celé moje menu pozrie na webe a vždy s prísnym výrazom vytasí dvacku.
Tak som jej minule ‚podstrčila‘ kačaciu masť, mám jej teraz za vedrá z pečenia kačiek, a prijala ju pomerne hladko. Až to bolo podozrivé.
Prešlo pár dní.
Začala som včera u nej v aute čosi o vás, milí hostia, a o kokosových bochníčkoch „..viete, tie fádne, čo Vám nechutia…“, dodala som podpichovačne.
Pani Prozreteľnosť na sekundu prestala sledovať dopravu a otočila sa ku mne.
„Musím povedať, že Vaše vegánske bochníčky sa výborne hodia s domácou kačacou masťou“, usmiala sa.
„Preboha!!“ zdesila som sa z kombinácie kokosového mlieka a masti. „…rasce, kokosu, výpeku z kačky…“, držala som sa za hlavu.
„Nááhodou, ten kokos tomu práveže teraz dáva taký dobrý podtón“, usmievala sa popod fúz ako Garfield na pekáč lasagní, a ja som mala na sekundu divný pocit, že vedľa mňa nesedí konzervatívna Pani Prozreteľnosť ale Mladý Pán Čedar, ktorého bezbrehé kombinovanie čohohoľvek je .. bezbrehé.
Pani Prozreteľnosť zachutila fjúžn!
Možno jej v stredu ‚podstrčím‘ slaný kysnutý osúch s bryndzou a mangom.
