Nekategorizované

Niektoré bodky sú vítané, iné nie. Všetko závisí od toho, či si ich nájdete v krémeši alebo na hostelovej plachte pod vankúšom.. . . . . . . „V tom krémeši bola minule aj vanilka, že?? Tie malé čierne bodky“, … PREČÍTAŤ

Mám jedného známeho. Nepoviem kamaráta, na to sa málo poznáme. Ja o ňom v podstate veľa neviem. Len, že má rád soljanku (to je taká polievka) a je to dobrý chlap. To mi stačí. Najviac nás spája to, že máme … PREČÍTAŤ

Chodili ku mne dvaja hostia a vyzerali ako pár. Tak sa k sebe mali, že som ich potajomky začala volať ‚hrdličky‘. Neboli to žiadne ‚jarné Küken‘, teenagerské kuriatka vo víre hormónov. Komunikovali spolu pokojne, láskavo a nežne (hlavne keď si … PREČÍTAŤ

Niekedy sa bavím tým, že vymýšľam alternatívne koncepty bistier, aké by som mala, keby mi náhodou nestačilo toto jedno. Možno ich niekde v paralelnom vesmíre aj mám. Môj najnovší nápad je Bistro Rakvička. Sídlim totiž už vyše 5 rokov pri … PREČÍTAŤ

Huspenina ma včera v noci odrovnala, dnes som zaspala do práce. Zavolala som si taxík, a skočila z pyžama rovno do čižiem. Začínam rozumieť môjmu dedkovi, ktorý v neskoršom veku nosil pyžamo už permanentne, a menil len hornú vrstvu šatstva. … PREČÍTAŤ

Taký mládenček mi vo štvrtok zastal pred dverami. Nevyzeral na nikoho z mojich objednávok, a už vôbec nie ako moja cieľová skupina. Adolescento-teenageri by o moju prevádzku skateboard neopreli, jedlo je asi to posledné, čo ich zaujíma. Ale išiel evidentne … PREČÍTAŤ

Dnes mi odkvitla kytica. Vydržala skoro dva týždne, to je na kvety celkom dosť. Dávala som im do vody cukor. Vraj sa to tak má. Striedala som biely, hnedý, občas brezový, muscovado.. aby mali zmenu. Asi im to chutilo. Bol … PREČÍTAŤ

Keď som ešte sídlila pod bratislavským Hradom, naučil sa k nám chodiť istý Igor.Igor chodil každý deň, niekedy dokonca dva krát. Páčilo sa mu, že je u nás stále prázdno. Mohol si tak sadnúť, kam chcel, a nerušene pracovať. Najviac … PREČÍTAŤ