Donáška, PRVÝ TÝŽDEŇ ZA NAMI!

Nechápem ako, ale rozbehli sme to, a prežili sme. Myslím, že to pôjde.
Moji kolegovia, Tomáš a Lenka, sa síce o mňa boja, lebo ráno, keď balíme a nakladáme jedlo, je to ako v Bistre U nepríčetnej. Stresy, rozumiete.
Ale naozaj si myslím, že to pôjde. S takýmto mančaftom určite.
Len ešte tá pomocnica na poobedie by sa nám šikla, aby som mohla chodiť aj domov. Bolo mi povedané, že žena v mojom veku by už nemala spať v práci na karimatke.
Do zimy ju snáď nájdeme. Tú pomocnicu.
V našom objekte nie je kúrenie a keď vonku mrzne, na kľúčovej dierke máme zvnútra ľad. Musím ráno najprv zapnúť teplovzdušnú rúru na 220 stupňov, aby som mohla odomknúť.

Najviac sa teraz teším, keď príde Tomáš z rozvozu, dá si obed, a rozpráva nám, ako bolo. Tým, že na polovici adries už bol, je to aj preňho každým dňom ľahšie, a viac si to užíva.
Dnes bolo na rozvoz celkom dosť ‚first-timerov‘, tak som čakala rôzne pikantérie a výtržnosti.
Miesto toho priniesol kabelu cash-u od Rodiny Čo-má-rada-ryby, vraj mi posielate ‚na elektrinu‘.????????
/Kks, človeka raz odpojí elektráreň za plnej prevádzky a potom z toho benefituje pol roka.????/
..a dohromady nič nepovedal, len že „..všetci boli super.“

Tak sme sa nič nedozvedeli.
Ale budúci týždeň snáď budú nejaké vzrušenia. Zopakujeme veterníky, urobím rybaciu, a ‚Nepodarená Aziatka‘ si možno dá dolu slnečné okuliare. Tomáš nechce veriť, že nemá šikmé oči.

PS: Od utorka vozíme aj Vajnorskú ulicu, od Trnavského mýta po Polus. Orientačné doručovacie časy si môžte pozrieť na www.bistropolievocka.sk
Ak vám nebudú vyhovovať, ešte vždy môžete sadnúť na MHD a prísť osobne. Pretože, isté veci nedám do donášky nikdy.

Napríklad rumový cheesecake a krémeše. ????