HANS, GRETEL, BRUJA a PONCHA.

Dnes je nedeľa a v nedeľu rybári nechodia na more. Prináša to vraj nešťastie. Rybári sú totiž poverčiví. Nielen v Portugalsku. V Portugalsku potichu veria aj na osoby zvané ‚bruja‘ [bruža: ]. Čarodejnica.
„Bruja, to je niekto ako .. hmm ako ty, rozumieš“, a mne zabehne.
Preto by som si v pondelok napríklad nikdy nedala v reštaurácií rybu. Ani seafood. Nebudú čerstvé.
Našťastie, v pondelok si v Portugalsku môžete dať veľa iných vecí. Napríklad ovocie. Alebo alkohol.
Alebo ovocie a alkohol.
Dnes vám totiž poviem o národnom poklade Madeiry. Alkoholickom nápoji zvanom ‚poncha‘.

Ocitnúť sa na Madeire a nevyskúšať ‚poncha‘, to je ako .. ako ísť do Talianska a ani raz si nedať pizzu. Ocitnúť sa v Raji a neochutnať jablko. Zážitok nebude plnohodnotný, rozumiete.
Takže vravím, dajte si ju.
Aj keď tým zničíte budúce generácie (vašich mozgových buniek, spermií, ľudstva). Pretože to bude zábava. A zábava je jedna z tých vecí, kvoli ktorým sme podľa mňa na svete.

Takže, KDE zohnať dobrú poncha?
Určite nie v supermarkete. Teda, zoženiete aj tam. Ale oproti ‚domácej poncha‘ to bude asi taký zážitok, ako .. ako hladkať mačku v gumených rukaviciach. Piť cappuccino cez slamku. Použiť kondóm. Mať priateľov iba na Facebooku. Čítať knihu cez ‚kindľu‘. Piť sójové latte, jesť vegánsky segedín. Skrátka, BUDE to rozdiel.

Pretože ‚home-made‘ poncha je niečo naozajstné. S drobnými kúsočkami dužiny z ovocia, ktoré vám ulpejú na stenách pohára.

KDE ju teda hľadať?
V bare.
Ísť v Portugalsku do baru je tá najobyčajnejšia vec na svete. Toto nie je Švédsko, kde ste za alkoholika, ak tam idete inokedy ako cez víkend (ale skutočnosť, že vás potom v nedeľu ráno zbierajú z ulice lopatami, je spoločensky úplne v poriadku). Miestne snack bary sú lokálne a lacné. Zoženiete tam kávu, jedlo, pitie, podomácky vyrobené víno aj spoločnosť. Mnohé bary majú aj kuchyňu alebo slúžia ako obchod.

Poncha je silná, dá sa z nej ľahko opiť. Pije sa z ‚madeirských horčičákov‘, pohárov, z ktorých sa tu pije snáď všetko.
Existuje myslím 7 naozaj tradičných druhov, a nad ostatnými domáci len pohrdlivo mávnu rukou. Ak chcete ochutnať všetko, odporúčam menšie panáky, tzv ‚shoty‘. Kým si nájdete tú svoju poncha.

Základom je čerstvé ovocie, ktoré sa do nápoja rozdrví, destilát z cukrovej trstiny, ktorý mi je stále záhadou, med, trstinový cukor, citrónová alebo pomarančová šťava.
Ovocie sa rôzni podľa sezóny. V januári vrcholí sezóna tangeriniek, takže všade robia ‚tangerine poncha‘.
V našom maličkom bare v Sao Vicente vidím na zemi plné igelitky tangeriniek. Pôjdu do chladničky. Ľudia si robia zásoby, o dva týždne tangerinky skončia. a tangerine poncha bude najbližšie až o rok.

Bar mi odporučil Jerry, majiteľ hostela. Robia tam vraj skvelú poncha a ‚Nikitu‘. Nevedela som, čo je ‚Nikita‘, no znelo to ako niečo, čo asi chcem, lebo Jerry zmienil ananás a zmrzlinu.
Podnik patril sympatickej dvojici. Pani domu, pekná amazonka s plavými vlasmi, robí drinky, a pán domu, keďže hovorí po anglicky lepšie než ona, udržiava konverzáciu a stále si z nej uťahuje.
Na najvyššej poličke v bare si všimnem “Talisker‘, škótsku whisky z ostrova Skye. Tu by som ju fakt nečakala!! Okamžite si spomeniem na Lindu z ‚Cabin Porn‘, môjho staršieho postu.
Aj oni vyzerajú byť spokojní so životom na Madeire. Bývajú v domčeku za barom. Žena rada pečie. Na Vianoce vraj robí 16 druhov koláčikov. Dostaneme aj ochutnať. Portugalci k pitu skrátka potrebujú jedlo, aj keby to mali byť vianočné perníky, kokosové pusinky a vanilkové rožky. A sú štedrí. V ten večer dostaneme ešte veľa darčekov. Hlavne tangeríniek.

Vo Funchale som dosiaľ vyskúšala poncha s tangerínkou, passion fruit aj ‚traditional‘ s citrónom, pomarančom a miestnym medom. Ďalej existuje tzv ‚pescador (rybárska) poncha‘, poncha s absyntom, v sezóne manga sa robí ‚mango poncha‘, niekde vraj robia aj ‚tomatillo poncha‘. Tomatillos sú špeciálne madeirské paradajky, a je sa len ich vnútro. Konzistenciou a chuťou trochu pripomínajú passion fruit. Ponchu z nich som nepila, no keďže passion fruit zbožňujem, verím, že bude skvelá.

Do Sao Vicente prišiel v to popoludnie aj J.E., môj spolubývajúci z Funchalu. Na malých ostrovoch je to už tak, často opakovane stretávate tých istých ľudí.
J.E. je mladý Nemec a napriek svojej národnosti je vážne fajn. Veľa toho nenahovorí, no má rád spoločnosť, v aute dobrý playlist a keď ho nikto nevidí, dokáže sa správať veľmi ‚un-german‘.
„Porušuješ niekedy pravidlá?“
„Len keď ma nevidia deti. Aby som nedával zlý príklad, chápeš.
Vtedy napríklad prechádza cez cestu na červenú. No najprv sa poobzerá. Sympatické, nie?

S J.E. ideme do nášho maličkého baru a ako prvú si dávame ‚Nikitu‘. Alko verziu. Lebo existuje aj nealko (pre deti), s lokálnou marakujovou limonádou zn.Brisa. Ako všetko, do čoho ide marakuja, bude to isto skvelé.
‚Nikita‘ je ďalší tradičný madeirský drink. Plážové pitie. Ide do nej čerstvý ananás, vanilková zmrzlina, víno a pivo. Celé sa to rozmixuje a vznikne hustá tekutina konzistencie mliečneho koktejlu.

Potom nasledujú naše poncha. Robia tu len tangerínku a marakuju. No keď je niečo dobré, nepotrebujete si dlho vyberať.
‚Homemade‘ poncha je inak celkom prácna. Ovocie treba najprv rozdrviť dreveným tĺčikom, precediť, potom rozmixovať. Pozorujeme plavovlásku, ako tlčie, mixuje, cedí, prelieva, a to všetko iba kvoli našim dvom drinkom.
Vonku je už tma. Prikusujeme koláčiky, smejeme sa a počúvame historky. Pán domu sa narodil na vedľajšom ostrove Porto Santo, má to tu rád.
Nakoniec dostaneme naše ‚horčičáky‘.
Obsah vonia ako čisté ovocie.
Ukladám si to do pamäťovej banky, ku čerstvým mušliam z Hebríd a Danielovej praženici z prašiviek.
A keď si odpijem, na stenách pohára ulpieva ovocná dužina.

Drinky v maličkom bare v Sao Vicente boli tie najlepšie, aké som na Madeire mala (lebo mala som aj také, čo ma sklamali). Boli naozaj ‚homemade‘.
Sme v bare jediní hostia. Toto miesto je naozaj mimo sezóny. Keď odtiaľ v noci vychádzame a ideme domov popri oceáne, už len čakám, kedy J.E. začne spievať. Lebo niekedy si na našich výletoch spieva, hlavne v lese. A znie to ako tá najnormálnejšia vec na svete. Napríklad toto:

Hänsel und Gretel
verirrten sich im Wald.
Es war so finster
und auch so bitterkalt.
Sie kamen an ein Häuschen von Pfefferkuchen fein.
|: Wer mag der Herr wohl von diesem Häuschen sein?

A šťastie je nachvíľu tu.
Si tam, kde to máš rád. Počúvaš, ako si niekto pre radosť spieva. Piješ poncha s kamarátmi a pozoruješ vlny.
Vôňa tangeriniek vo vrecku.

Jednoduché veci.