„Ponúkli mi prácu v Iraku. Ísť tam na pár mesiacov učiť personál variť polievky,“ zverila som sa Pánovi Čo-si-doma-varí.
Nebola to prvá ponuka, čo som s ním konzultovala.
„Vás na tom lákajú tie destinácie. Nie varenie,“ trafil ako profesionálny životný poradca kliniec po hlavičke.
Tí Irak-čania sa mi ale páčili. Stretla som ich v Libanone v jednom pidi podniku, kde je aj v nedeľu ráno za dažďa natrieskané, a všetci sme si dávali ‚sarouch‘ (na fotke, špenát&akawi cheese) alebo manoushi.
Prisadla som si k neznámym ľuďom. Vyzerali solventne, žena mala pod hidžábom dokonalý make-up. Mali toho dosť objednaného, odhadla som ich na gastro turistov, podobných ako ja. Veď kto by sa inak v nedeľu ráno za dažďa trepal za jedlom na perifériu do Batrounu?
Keď dorazila ich objednávka, ponúkli ma svojim jedlom. „Pozdieľame,“ povedal muž.
Bolo to sympatické gesto. Vy by ste v reštaurácií ponúkli neznámych spolusediacich vašim jedlom? 
Toto vzájomné zdieľanie – jedla, pitia, spoločnosti, je jedna z vecí, čo sa mi páči na Oriente. Lebo jedlo je forma trávenia času. Zaberá veľkú časť nášho života, keďže jesť musíme, tak sme stvorení (až na toho týpka vo vyšívanej košeli, čo sa živí pránou). Prikladám význam tomu, ako a s kým tento čas trávim. A nielen z pohľadu hosťa ale aj kuchára. Mám obrovské šťastie v tom, že dnes si už svojich hostí môžem vybrať. Nie som bordel, nemusím uspokojiť každého.
Vzala som si z ponúknutého jedla, ponúkla mojím, a plynule sme prešli k otázkam ‚Čo tu robíš? Si tu sama??‘ a tak ďalej.
Iracký manželský pár mal doma reštauráciu a skončili sme pri ukazovaní si fotiek a jedálnych lístkov. Musím povedať, že moja webgalérka bola pôsobivejšia než ich, môj fotograf Jakub Merganc odvádza dobrý job.
Možno preto mi okamžite ponúkli prácu.
„Vás na tom lákajú tie destinácie. Nie varenie,“ trafil Pán Čo-si-doma-varí kliniec po hlavičke a zadusil irackú jar ešte v zárodku.
Lenže takto ja fungujem. Keď ti život prihrá otvorené okno, skoč. Rozbitú hlavu riešim neskôr. A hoci z mojich letných jobov na ostrovoch, farmách a divných miestach nebohatnem, často dokonca pracujem zadarmo, aký je to dobrý materiál na storky.
Že?
