Dnes sme varili ‚základný‘ vývar z 20-tich kíl rybacích hláv a koží. Poslúži ako podklad na zajtrajšiu Balkánsku fish čorbu.
„Kvetka, tá ryba je mimoriadne kvalitná,“ vraví mi nečakane Dada od hrnca pariacich sa vyvarených kostí.
„Ako to vieš?? Veď si ju ešte nejedla,“ pýtam sa prekvapene. Podobné komenty nedostávam od nej často. Ja samozrejme viem, čo mám za rybu, aj prečo. No odkiaľ to vie Dada??
„Podľa vône.“
„Hej, je čerstvá.“
„To nemyslím. Ide o to, čím ju kŕmili. To pri varení cítiť. Tá ryba je perfektná,“ dokončí Dada, a ja na ňu zízam, sťa by od hrnca prehovoril Kristus Pán, nie matka piatich detí, a spolu precedíme vývar, zlatistý a mastný ako slepačí. Do rána bude z neho huspenina.
Ale trafila kliniec po hlavičke. Je to Katkina ryba.
