Keď som bola malá, bratranec Jano sa naučil piecť banánový rez. Jeho mamka, teta Katka, nemala práve čas, a všetci sme banánový rez ľúbili.
„Ta co, zrob šebe sam,“ povedala a dala mu recept.
Janove rezy vošli do dejín. Keďže nemali elektrický šľahač a Janovi sa ručne nechcelo, ‚pridumal‘ drôtom ručný šľahač k elektrickej príklepovej vŕtačke, a ono to fungovalo. Dodnes nezabudnem na pohľad na vŕtačku trčiacu z misky krému.
Výsledný produkt pokrájal murárskou kelňou na ‚chlapské‘ rezy a všetci sme si pochvaľovali. Boli totiž vynikajúce.
Keď mi kamarát po prvý krát priviedol do bistra Pána Čo-dobre-pečie na večeru, chvíľu mi to nedošlo. Len som si v duchu vravela „wow, aký pekný človek“.
Bol to veľmi mužný typ. Vysoký, opáleny, muskulatúra plantážneho robotníka, hlboký hlas, výrazné modré oči, hriva ako neostrihaný pastiersky pes, veľké chlpaté ruky, dlhé mihalnice. A milý☝, to bolo dôležité, milý.
Pojedli, popili, zdržali sa.
Nedochádzalo mi to celé mesiace.
Museli prísť ešte viac krát, vždy večer a spolu, kým mi to konečne doplo. Že sú pár.
Ak na ‚tieto veci‘ existuje ‚radar‘, ja ho nemám. Nie je to pre mňa ani dôležité.
Za tých pár rokov, čo mám bistro, sa mi však podobná situácia prihodila už toľkokrát, že som nakoniec predsalen aj ja čosi odpozorovala. Ako šimpanz, ktorého vedci konečne naučia čítať leporelo.
V princípe, ak príde muž, ktorý sa správa láskavo, a ku mne a všetkým v bistre navyše aj s rešpektom, zvyčajne má rád mužov. Je to spoľahlivý barometer. Vďaka tejto metóde už nie som prekvapená, keď prídu páriky, skôr polichotená, pretože najbližších berieme len tam, kde sa cítime dobre a bezpečne.
So ženami je to iné, v nich mám úplný hokej. Ženy asi nie je možné prečítať. Ženy treba len lúbiť, ako spieva Michal Dušička.
Pán Čo-dobre-pečie mal silné ruky s chlpatými predlaktiami, a keď piekol, tými veľkými rukami sa zmocňoval misiek, lyžíc, tanierikov, hrnčekov, všetkého, čo bolo v dosahu, popritom hladkal mačku, oblizoval varešky ako Nigella Lawson, a na záver všetok neporiadok, namiesto aby ho ručne umyl, nahádzal do umývačky riadu. Podujal sa ma za fľašu sektu naučiť piecť Pavlovu tortu, preto to viem tak podrobne.
Výsledkom boli luxusné, ‚chlapské‘ Pavlove, z ktorých sme odpadávali, a baletky týždeň jedli len vatu, kým sa vrátili na predpísanú váhu.
Pretože, keď muži pečú, neondejú sa. Všetkého dajú. A bohato. Masla, cukru, karamelu, alkoholu, vajec, orechov, vedro šľahačky, a na záver to pokrájajú na štedré rezy murárskou kelňou.
