M, L, XXL

Kým sa mi dnes 12 hodín varí vývar na Cao Lau, otočila som to pred šiestou k Vietnamcom na Starú Vajnorskú po mungo klíčky. Vždy idem len po dve-tri veci a bylinky, no nakoniec je z toho 15 kilový nákup. Vlečiem to s vyplazeným jazykom pol kilometra na najbližšiu električku, lenže kedy sem prídem znovu??, vravím si.

„Malo objednavate!“, privítala ma pani Vu (tento rok som u nich objednala tovar len dva krát).
„Nemôžem, nemám hostí“, pokrčila som plecami.
Hoci podľa počtu lajkov to tak nevyzerá, že?
Lajkeri a stalkeri sú fajn. Akurát sa tým hladkaním ega nedajú platiť účty.

Vždy si u pani Vu kúpim aj jednu vec, o ktorej nemám tušenia, čo to je. Len tak, pre radosť, na ochutnanie. Veľa tovaru má iba vietnamské (prípadne žiadne) označenie a netušíte, čo je v tom novinovom papieri zabalené, kým neochutnáte.
Dnes ma zaujali krásne zelené stonky. Vraj je to ako pak choi, len sladšie a mám to kombinovať s cesnakom. Už sa teším!

Chcela som aj XXL ryžové rezance, lebo minule ma pozvala na obed Mirka-Čo-vyrába-rieky, a naservírovala mi skvelú polievku s týmito rezancami, hlivou a pomaly pečeným mäsom. Až som sa sama seba pýtala, prečo mne toto nikdy nenapadlo. Prečo mi v živote doteraz stačilo M???
Bielych XXL rezancov mávaju Vietnamci tony. Teda, celé roky to tak bolo. Celé roky som si ich nekúpila. Dnes som konečne chcela, a predstavte si, nemali!!

„Ja neobjednat, nikto nekupovat,“ povedat pani Vu.
Ja rozumiet.
Ja ale odrazu vidiet krasna XXL ryžová cestovina, žltá ako slnko. Ja ihned v hlava predstavit. To do vyvar krasna byt!
Tak ja vam kupit.
Do malajzska laksa. Buduci utorok ja varit. Vy dojst?