MADEIRA

Večera šampiónov.

Na Portugalsko sa dá pozerať rôznou optikou.
Môžete ho vidieť ako ošarpanú krajinu plnú chátrajúcich budov a ošťatých tmavých kútov, s vysokým podielom multi-kulti obyvateľstva, ktoré prišlo do Európy za prácou a lepším životom.

Alebo si budete všímať iné veci.

Napríklad, že cestovanie v Portugalsku je veľmi komfortné a jednoduché. Dopravná sieť je hustá, vlaky a autobusy chodia presne, sú moderné, čisté a klimatizované.
Majú tu moderné stanice. Elektronizovaný systém nakupovania cestovných lístkov. Okrem efektivity tu mysleli aj na enviromentálnu stránku veci. Nemusíte si totiž zakaždým kúpiť nový lístok. Váš cestovný lístok je papierová karta s čipom a nemusíte ho zahodiť. Môžete si na ňom v automate dobíjať kredit a jazdiť metrom, vlakom aj autobusom.
Majú tu dobré dopravné značenie.
Kruhové objazdy namiesto semaforov.
Transfery na letisko a z letiska sú brnkačka.
Dokonca je to krajina priateľská k ľuďom, ktorí majú deti. Lebo aj s kočárom sa v pohode dostanete do vlaku či autobusu. Sú bezbariérové a priestranné.

Môžete sa z okna pozerať na palmy, krásne záhrady, bohato obsypané citrónovniky a pomarančovníky.

Môžete sa isť okúpať do oceánu bez neoprénu, a nebudú vás ohrozovať medúzy ani žraloky.
Môžete pri odlive hľadať na pláži mušle a kraby alebo si isť zachytať ryby pri západe slnka.
Zasurfovať si.
Môžete sa nahí opaľovať na múriku alebo horúcom piesku, a jediné, čo po vás prebehne, je zvedavý pohľad alebo jašterička.

Alebo môžete celý deň na pláži exovať kávy a miešané drinky.
Pretože nech ste už kdekoľvek, v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, hladní či smädní, VŽDY nájdete niečo otvorené. Ráno ‚pastelarie‘ a ‚padarie‘ (malé kaviarne a pekárničky), snáď nonstop malé lokálne snack bary a večer aj reštaurácie. Vždy v nich bude čo zajesť a vypiť, aj keby to bol ten najobyčajnejší bar. Pretože Portugalci, na rozdiel od takých Írov alebo Fínov, k pitiu potrebujú aj jedlo. Namiesto priamočiareho, nepoetického a bohapustého ožratia sa. Nečakajte zrovna tapas. Ale čosi sa vždy nájde.

Aj takto sa dá na Portugalsko pozerať. Tak si vyberte.

A bude to lacné.
V Portugalsku je všetko tak lacné.🤦
Ešte aj čas. Desať minút parkovania v centre stojí dvadsať centov.

Veľa cien sa inak končí na ‚5‘. V Portugalsku, azda jedinej krajine EÚ, sú päťcentové ‚meďáky‘ stále serióznym platidlom.

Môj spolubývajúci z hostela vo Funchale si prenajal auto na 8 dní za necelých 60 Eur. Vrátane poistenia a plnej nádrže.
Keď sme išli po auto do podzemnej garáže, ktorá mala recepciu (áno, podzemné garáže tu niekedy majú recepciu, moderné a útulné to presklené kancelárie s milími ľudmi, ktorí vám predajú aj niečo na pitie) a platili sme necelé 3 eurá za 24 hodín parkovania, premýšľala som, kde ‚naši soudruzi udělali chybu.‘

Za svoje peniaze v Portugalsku dostanete veľa, a kvalita jedla a služieb je vysoká. Bohatšia som sa cítila asi už len v Mongolsku a na Ukrajine. Ale to prvé je gastronomické peklo a na Ukrajine ľudia vyzerajú nešťastní.
Madeira nie je ani jedno z toho. Väčšina ľudí, s ktorými som sa rozprávala, je so životom na ostrove spokojná. Nechcú ísť inde. To je vzácne. Keď je človek spokojný tam, kde je. Faktom však je, že stretávam len starších ľudí.
Priemerná mzda v Portugalsku je okolo 600 Eur. Pre nás je ich krajina lacná, pre nich však nie. Veľa mladších ľudí odchádza za prácou do UK alebo Nemecka. Z toho, čo tam za mesiac zarobia, vedia žiť doma tri mesiace. Pretože sa vracajú. Portugalci majú radi svoju krajinu. Ak by pestovali tulipány, tie portugalské budú určite lepšie než tie holandské, nepresvedčíte ich o opaku. 🙂

V hosteli na severe Madeiri som stretla 23-ročného chlapca, profesionálneho bežca. Prišiel vyhrať preteky. Je jedným z najlepších bežcov Portugalska. Hlavná cena pre víťaza je 1000 Eur, priletel kvoli tomu z Lisabonu.
„A koľko zarába taký profesionálny bežec?“, vyzvedám.
„850 Eur. A preplácajú mi ubytovanie a dopravu, keď idem na preteky.“
Chvíľu premýšľam nad tou sumou.

Chlapec si uvaril výdatnú večeru. Cestoviny, kúsok čerstvého lososa, fazuľu, omáčku. Ako dezert si dal tangerinku. Lokálnu. Teraz sú všade, majú sezónu. Zapíjal to jablkovou šťavou so zázvorom.
„Toto je dobré pitie“, ukazuje mi fľašu. „Nie sú v tom žiadne konzervanty ani cukor. A je to úplne lacné“, usmieva sa. „Pred pretekmi si vždy robím takúto veľkú večeru.“

Ďalší večer sme sa stretli znova.
„Tak ako???“, pýtam sa ho.
Sklamane pokrútil hlavou a ukázal mi ruky so stopami po vpichoch ihiel.
„Nedokončil som to. Spadol som, odviezli ma do nemocnice. Ale kým sa to stalo, bol som prvý…“, ťažko vzdychne.
Mal prasknuté rebrá, no ešte s nimi bežal 16 – 17 kilometrov, kým to pre bolesť vzdal.
Sedeli sme so spolubývajúcim na terase pri večeri. Ponúkli sme mu cestoviny a víno, no odmietol. Nepije alkohol a neje mäso. No nie preto odmietol.
„Idem von na pizzu. Dnes večer si dám nejakú s mäsom“, smutno sa zasmial. Potreboval si urobiť radosť. A dal si s nami aspoň pivo.
Zranenia sa mu budú hojiť ešte niekoľko týždňov, nebude môcť behať.
Dobrý chalan. Skromný.
A veľký obdivovateľ Petra Sagana.
Raz ho snáď uvidím štartovať na olympiáde.

Dva týždne sú krátky čas na to, zistiť, aké Portugalsko je. Ale je to dostatočne dlhý čas na to, zistiť, aké nie je. Nie je to zázračná krajina, kde rastú mangá zadarmo.
Portugalsko má svoju koloniálnu históriu, a nepripúšťa, že by na nej bolo niečo, čím sa príliš netreba chváliť. To, čo dnes ľudia majú, však bolo vydreté ťažkou prácou. Napríklad na Madeire je to vidieť. Ak použijete tú správnu optiku.

Je dobré, prísť sa na to pozrieť.
Človek si potom uvedomí, aké má šťastie, že sa narodil ako ‚bohaté biele dievča‘ v Európe