Kamarát mi požičal novú absyntovku o Severnom Írsku. Nadšene som sa na ňu vrhla, už som v polovici, no akosi ma ‚nechytila‘. Snáď preto, že v knihe opisované ‚veci‘ som už toľkokrát počula. Belfast a Derry sú nimi nasiaknuté. Konflikty, únosy, streľba, úteky cez hranicu do Republiky, a plejáda životopisov členov paramilitary groups, ktorých je v Belfaste ako húb na Orave.
„Pre mňa to bolo nové, nič z toho som nepoznal,“ napichol si Kamoš na vidličku kúsok torty. Sedeli sme v malej ‚paštelérke‘, kde robia príjemný flat white, a ja som si v duchu vravela, ako dobre, že znovu začal jesť cukor.
„Len čítaj ďalej, príbeh sa ešte rozvinie,“ povzbudil ma, a ja budem samozrejme pokračovať. Nedočítaná kniha je čosi ako nedojedené jedlo, a ja ju dočítam, aj keby mi to malo trvať toľko čo Pánovi Čo-neje zjesť hovädzie estofado.
Lenže, popravde, dnes ma už oveľa viac zaujíma to, kde je v Belfaste najlepšie jedlo. Z minulosti je dobré sa poučiť, no nežiť ňou.
/’Najlepšie jedlo‘, ‚najlepší krémeš‘, ‚najlepšia polievka‘, ‚najkrajšia žena‘ atď samozrejmne neexistujú. Je to len slovný obrat pre lenivých./
„Kde je v Belfaste najlepšie vegánske jedlo?“, opýtala som sa Eriky, a Erika menovala akúsi táckáreň, kde sú plastikové obrusy a hygiena tak strašná, že by sa tam neinformovaný človek sám od seba nenajedol.
Ako druhú možnosť menovala Tribal burgre. Sú blízko našho domu, takže som nemala problém ich nájsť, a je to vlastne jediná burgráreň na zemeguli, kam chodievam.
Dnu je vždy národa, strašný stisk. Z nejakého dôvodu sa mi tam však dobre rozmýšľa. Odkedy som sa naučila, čo chcem, a ako si to objednať, necítim sa tam stratená ako Lužifčák na prvej káve v Mad Drope.
Prebijem sa k oknu, zaujmem pozíciu medzi hromadou mäsa a kopcom hranoliek, počkám na môj vegan burger bez žemle, so štyrmi druhmi šalátov, a o 40 minút vypremýšľaná spokojne odchádzam.
Je ťažké jesť burger 40 minút. Je to jedlo ‚na výšku‘. Párkrát zahryznete, a je po ňom. Kdežto vriacu polievku môžete fúkať aj hodinu, čo je môj tajný ‚hack‘, keď nechcem, aby hostia zjedli obed prirýchlo. Zhruba po 15 minútach fúkania sa niektorí dokonca začnú cítiť najedení.
Nefunguje mi to len pri Azbestovom susedovi. Možno má hrdlo vyvložkované šamotovými tehlami ako belfastský krb
.
