NOVEMBER

Bola som teraz chvíľu v Írsku a kamoška Stephanie ochorela. To sú tie nevykurované írske zajačie nory.

„Uvarím ti vývar,“ vravím jej, lebo na moju diagnózu neexistuje tabletka, a zašla som do najbližšieho mäsiarstva.

„Dobrý deň, máte morčacie mäso?“ pýtam sa chlapíka. Mäsiar na mňa pozrel ako na blázna.

„Nie, veď ešte nie sú Vianoce!“

🤔

Mali len kurča, tak som zobrala to, a bolo dobré. Aj vývar bol dobrý, Stephanie už na druhý deň behala ako srnka.

Opäť som si raz uvedomila, aký bohatý výber máma na Slovensku v jedle. Ani nám toľko netreba, myslím si.

Keď som v grócery store dokupovala zvyšok ingrediencií (lebo tá žena nemá doma okrem soli nič), absolvovala som nesmierne zaujímavý rozhovor s predavačkou lahôdok. Na Vianoce vraj v Newcastli nestíhajú. Najviac roboty.

„A čo predávate??“

„Vianočné večere predsa.“

„To si dá niekto akože upiecť moriaka??“

„Keby len to! Robíme všetko. Varené zemiaky, dusenú zeleninu, brusnicové želé, puding, všetko…“

Ozaj je to iný kraj – iný mrav. Vy by ste si dali uvariť ‚Štedrú večeru‘ inde??

Kapustnicu u mňa, to je jasné.

Ale ostatné?? Zemiakový šalát? Dobre, ten tiež u mňa.

Ale rybu?? Dobre, vianočnú rybaciu polievku tiež u mňa.

Ale moriaka?? Rezne?? Koláče?? Dobre, tie tiež u mňa.

Ale rozumieme si, nie? Keď sa doma nevarí, o čom tie írske Vianoce potom sú??