O BELFASTE

,Čo si myslíš o Belfaste?’ spýtala sa ma Deirdre. Sedíme v jej kuchyni pri víne. Nepýta sa, ako sa mi páči. Ale čo si o ňom myslím. Všímate ten rozdiel?
Dee vie, ako z ľudí dostať odpovede, pracuje ako sexuálna terapeutka. V Belfaste.
 
Hm. Belfast je niečo ako tribal area.
Žijú tu spolu na malom území rôzne kmene. S veľmi odlišnými názormi. Z času na čas proti sebe bojujú. Zažil aj násilie, bombové útoky a tak. To už bolo dávno. Ale stále je to tu prítomné vo vzduchu.
Preto sa v Belfaste cítia dobre rôzni exoti a dobrodruhovia. Ľudia, čo vnímajú ten vibe.
 
Belfast nie je multi kulti mesto. Na ulici samé bledé tváre. Minimum ázijských reštaurácií alebo indických obchodíkov. Seainin, moja spolubývajúca tu na Rathline, je írska Indka, z jednej z tých mála rodín, čo sa do Belfastu odvážili prisťahovať. Ďalší spolubývajúci, Zulu, je odniekiaľ z afrického ostrova, kde bola stále vojna. Ten sa v Belfaste okamžite udomácnil. V jeho štvrti vraj nikdy predtým nevideli černocha naživo. Dotýkali sa ho, pýtali, čím sa živí a tak. Časom bol z toho na nervy. Rád o sebe hovorí, že nás, bielych sedlákov, prišiel z Afriky edukovať (humor, samozrejme). A potom je tu párik vegánov, tiež z Belfastu, Claire a Kevin. S tou najčudnejšou vegánskou diétou ever, lebo po celý čas, čo tu boli, jedli len chipsy. Dva roky prevádzkovali v Belfaste vegan bistro. Načierno. Aj Zulu má guerilla pop-up reštiku. Načierno. Vraj stačí ,keep a low profile’ a bude to v pohode. Ako človek spútaný slovenskými normami a legislatívou len oči otváram.
 
Každé väčšie mesto má niečo charakteristické. Niečo, čo je tam na každom kroku prítomné.
Napríklad škòtsky Aberdeen – všade sù barber shopy. Palermo – lekárne. Kyjev – takeaway káva a notár. Rím – sex.
Belfast – kostoly a ostnatý drôt.
 
Graffiti. Ale s tými z Kyjeva sa nedajú porovnávať. Tu je to samá politika.
 
Moderátorka predpovede počasia v miestnej telke nemá jednu ruku, iba kýpeť. Je to krásna žena a tú ruku si ledva všimnete.
 
Krásna architektúra. Červené tehlové domy s bielymi okenicami a veľkými komínmi.
Kostoly. Sú na každom kroku. Staré a krásne.
Podniky a krčmy s poetickými názvami. Dirty onion, Rusty saddle ..
 
Veľa starých a opustených domov.
 
Belfast nie je posh mesto. Viac než štekle tu oceníte poriadnu čapicu a bundu s kapucňou. Často a silno fùka vietor od mora.
Ľudia vám na ulici pozerajú rovno do očí, zízajú. Ale keď sa na nich usmejete, zazubia sa tiež a prehodíte slovko dve. Na rozdiel od takého Dublinu, kde po vás pes neštekne.
 
Belfast sa mi páči.
A viac ako dva dni by som tam nevydržala. 🙂
 
Ozaj, a v miestnych dokoch postavili Titanic, to ste vedeli? Veľa írskych rodín na ňom potom zahynulo, bola to pre mesto tvrdá rana.
 
Ako fotku (keďže ja nikde nič nefotím) si môžete predstaviť Leonarda di Capria a Kate Winslet, stojacich v objatí na priečelí Titanicu, ako plávajú v zapadajúcom slnku smrti oproti.

 

PS: Ďalšie storky o Írsku a inom, napríklad o Vás, nájdete na Polievočka Facebooku. Netreba mať FB konto, stačí mať internet.