O CESNAKU

Volal mi známy, farmár z Komoče.
„Kvetka, keď prestanete vypisovať tie sprostosti na Facebook, dojdite ma pozrieť. Už mám mladý cesnak.“
Pán K., alebo pre priateľov Imro-Cesnak, sa s Facebookom príliš nekamaráti. Ako väčšina fyzicky ťažko pracujúcich ľudí. Nemá na to čas.
Pozorovať pribúdajúce lajky je síce fascinujúce (mňa to doteraz baví!), ale roľu mu to neporýľuje, planty nezasadí, a ženatý už je. Šťastne.
 
S iCesnakom sme sa spoznali pred pár rokmi cez internet.
 
Vypleskla som kopu peňazí za slovenský melón. Vyzeral ako melón. Stál ako Fabergeho vajce. A chutil ako sadrokartón. Odmietla som sa zmieriť s myšlienkou, že sa, ako dievča z dediny, v Bratislave už nikdy nenajem normálneho ovocia. Tak sme, aj s Danielom, začali hľadať farmy a farmárov. iCesnak bol jedna z rybičiek, ktorá uviazla v sieti nášho hľadania.
 
Pozval nás na návštevu.
 
Musela som si vygoogliť, kde je Komoča. Ale aj tak sme sa v slovensko-maďarskom Toskánsku na cestách štvrtej triedy stratili.
 
Zázračne sa tu darí ovociu a zelenine. Po prvý krát v živote som jedla zrelé nektárinky priamo zo stromu. Odvtedy nemôžem jesť tie zo supermarketu.
Keď raz okúsite etalón vo svojej triede, priemer vás už nevie uspokojiť.
 
iCesnakova petržlenová vňať mi v chladničke vydrží v perfektnej kondícií dva týždne, na rozdiel od tej z Metra.
A odkedy konzumujem jeho cesnak a čili, naše bistro nikdy nebolo „pre chorobu zatvorené“.
 
Keď sa však komočské slnko zaprie do zeme, teplota na roli dosiahne aj 40 stupňov. iCesnak má pokožku tmavú ako jeho brigádnici. Každým rokom je ich menej a menej. Práca je ťažká a nedá sa od*bať. Treba si to odmakať. Tak sa na tom poli plahočí sám, so svojou obľúbenou manželkou, občas so synom, budúcim právnikom. A ja si hovorím, že cena 10 Eur za kilo niečoho, čo nikdy nevidelo postrek a každý rok to rastie na inom poli (aby sa pôda nevyčerpala), je až príliš nízka.
 
Kupujem od neho aj iné veci. Viaceré dávam jesť aj vám. Chutí vám to. A pýtate sa ma „Wow, aké dobré hento-toto-tamto, odkiaľ to máte??“
No nemôžem vám to povedať. Je to väčší kontraband než jednorazová slamka na Glastonbury.
 
Na ten mladý cesnak som k nemu vtedy nešla.
Venovala som sa sprostostiam.
Mladý cesnak sa medzitým zmenil na cesnak mliečny. Je veľmi jemný a vyskakuje zo strúčikov rýchlo ako mladý zajko z topánok, keď sa naňho usmeje staršia žena.
 
Opäť som nešla.
Sprostosti. Navyše, 100 km do Komoče je 100 km.
No nechala som si pár kíl poslať.
 
O pár dní už nebude ani toto. Mliečny cesnak dozrie.
Plánujem si nakúpiť do zásoby, kým ma nepredbehne Jarda Žídek a jeho miništranti.
Lebo oni tam tiež chodia.
 
V Komoči je skrátka dobre.
Akurát si nikdy dôverčivo nedajte do úst všetko, čo vám pán domáci v čili fóliovníku len tak podstrčí, že „aha, toto ochutnaj.“ Lebo je to beťár veľký! 😎