O DÁME, ČO RADA STRIEDA POLOHY

Chodila k nám jedna dáma a bola veľmi smutná.
Jediné, čo jej zvyklo trochu urobiť radosť, bola rybacia polievka. Ak sa náhodou vypredala a dáme sa neušlo, bola smutná ešte viac. Niekedy bolo ťažké sa na ten smútok dívať.

Nevedela som, prečo je smutná. Nebola ten typ, čo sa sťažuje. No z drobných náznakov som čo-to vytušila.
Takto to išlo dobré dva roky. Ku koncu, keď to už bolo obzvlášť zlé, varila som rybaciu snáď každý týždeň. Niekedy dokonca dva krát.

Aby ste rozumeli – rybacie polievky sú pre mňa čistá strata. Jasné, vždy ich vypredám.
Ale výsledkom je v lepšom prípade nula a v horšom mínus. Kvalitná ryba je drahá. Niekedy len do rýb na polievku dám 150 – 200 Eur, a ostatné ingrediencie, materiál, elektrina, voda, nájomné, moja práca atď tam ešte nie sú vôbec zarátané.
Prečo som to teda robila?
Aby sa hostia opäť naučili jesť ryby. A začali si ich sami doma pripravovať. Aby som im ukázala, že ‚rybacia‘, to nie je len riedke paprikové halászlé s kosťami, ale môže to byť aj fish masala s jeseterom, ruská ucha alebo balkánska čorba so sumcom. Volám to ‚zážitkové polievky‘.

Našu dámu však nebolo treba presviedčať. Ona presne vedela, čo chce.
Sedela raz u nás na neskorom obede, keď prišiel Roman Ex-Vegetarián s kamarátom. Roman Ex-V je taký sympatický človek, že byť s ním v jednej miestnosti, aj Joker by si dal dolu make-up a kúpil by mu koláč a zázvorové pivo.
Naša dáma, smutná, no stále vnímavá k potrebám druhých ľudí, okamžite uvoľnila najväčší stôl a presadla si k menšiemu (a nepohodlnému). Aby si vysokí chlapci mali kam sadnúť a poskladať dlhé bocianie nohy.
„Nie, nie, zostaňte sedieť!“, bránil jej Roman Ex-Vegetarián.
„To je v poriadku, ja rada striedam polohy“, zasmiala sa.

Bolo to flirtovanie? 🤔
Neviem. Ale bolo to vtipné a sexi.
V to popoludnie som prekvapená zistila, že ženy okolo 50ky vedia byť úžasne ‚sexi‘, keď sa im chce.

A potom prešli týždne, ba mesiace, a našu Dámu som nevidela. Ja som tuším tiež bola niekde na cestách.
Potom sa jedného dňa otvorili dvere.
Stála tam Dáma-Čo-rada-strieda-polohy.
Vyzerala lepšie než zvyčajne.
Čo lepšie. Ona vyzerala ako bohyňa! Mala dokonalé vlasy a tvár hladkú ako zrkadlo.
„Zomrel“, povedala.
A objednala si rybaciu.

Premýšľala som, čo povedať. Neznášam formulku ‚úprimnú sústrasť‘. Hlavne keď to hovoria ľudia, ktorým na vás nezáleží. A keď sa pri tom ešte aj nervózne usmievajú. Dodnes si viem vybaviť vysmiate tváre spolužiačok zo ZŠky, ktoré mi želali ‚úprimnú sústrasť‘ a znelo to ako ‚všetko najlepšie k narodkám‘. Aj kvety boli, chýbala už len bonboniéra.

Pozrela som na ňu.
A povedala som jej to, čo som videla.
Že je tá najkrajšia vdova, aká u mňa kedy bola.