O DEŤOCH

Chodieval k nám pán s dcérou. Volali sme ich Pán-s-dcérou.
Chodili až z Rače. Autom. Vždy po vyučovaní.
Dcéra, podľa môjho odhadu, končila ZŠku a bola riadne „kvítko“, postihnuté pubertou. Otec bol na ňu veľmi prísny. Ale keď ste ich pozorovali, ako sa hádaju, bolo očividné, že ju lúbi jak koňa.

NÁVŠTEVA PRVÁ

Na prvú návštevu prišiel Pán-s-dcérou sám. Za ním sa pomaly a otrávene vliekla brčkavá teenagerská budúcnosť našej republiky. Deti vedia nad svojimi rodičmi neskutočne prevracať očami. Že kam ju to zase zobral. A celé je to tu trápne. Ani sadnúť, ani nič jesť nechcela. Ponúkla som jej ochutnávku. Nechcela.

Pán otec bol tiež z tých konzervatívnych a objednal si šošovicovú na kyslo. Dcéru ignoroval, začal s chuťou jesť.
Nakoniec si sadla.
Keď bol otec v polovici misky, ochutnala z jeho chleba.
Potom aj z polievky. Nakoniec ju to nechal celé dojesť a pre seba si objednal ďalšiu. A bolo na ňom vidieť, že je rád. Že zjedla niečo „normálne“.

Keď si potom doobjednala dezert, vegan Krtkovu tortu z banánovej múky, zafrflal, spýtal sa, koľko to má cukru, aká múka. Ale kúpil.
Keď potom chcela na domov aj dózu na polievku, zafrflal, že na čo ti to bude, kto to bude umývať, už viem, kde to skončí.. A nekúpil.

NÁVŠTEVA DRUHÁ

Tesne pred záverečnou, keď na slovenskej základke skončila ôsma hodina a pustili domov všetkých poškolákov, prikvitla z ničoho nič Dcéra.
Švacla školskú tašku do kúta, sadla za stôl a rozkázala si: „Máte šošovicovú?“

Deti, to je ako .. ako mladší Brat zo Zámockej (kto neviete, o kom je reč, čítajte FB post z 11.januára). Ich skrátka nezaujíma, čo máte v menu. Oni chcú šošovicovú. Alebo fazuľovú.
Tú druhú sme náhodou mali.
Objednala si malú porciu.
„Kde máš tata?“
„Parkuje.“
Keď to mala už do polky zjedené, dovliekol sa pán otec.
V tvári zmučený výraz človeka, čo sa snaží zaparkovať v okolí Mlynských Nív. Tiež si dal tuším fazuľovú.

A aj tú dózu na jedlo jej potom kúpil. Ružovú.

Proste, láska.❤️