O ÍRSKYCH KRSTNÝCH MENÁCH

Ako som sa premenovala.

Jedného dňa mi Sarah predstavila svoje deti.
„Kveta, toto je Meera a Jago.“
Sarah, Suzie a Mary sú jediné osoby v Írsku, ktoré dokážu vysloviť moje krstné meno správne.
Všetci ostatní ma volajú ‘Greta’ prípadne radšej nijako. Nedokážu to vysloviť. Opakuje sa ten istý scenár.
„What s your name?“
„Kveta.“
„Greta?“
„Nie, Kveta.“
„He? Greta?“
„Nie, Kveta.“
„Ok, Greta.“
Po dvoch mesiacoch v UK mi to začína ísť na nervy.
Už sa vôbec nečudujem Malakhovi Bifrainovi, ktorý si po emigrácií z Karibiku okamžite zmenil meno na ‘Zulu’.

„Fíha, pekné, kedy majú meniny?“, pýtam sa na deti, ktoré jačiac lietajú po kuchyni.
Sarah zostala zarazená.
„No ‘name-day’, chápeš. Napríklad ja som Kvetoslava a mám meniny 24.októbra.“
„My nemáme name-day. Oslavujeme len narodeniny.“
„Čože??? A odkiaľ si zobrala mená pre deti?“
„No vymyslela som si. Napríklad Jago je skratka dvoch starých írskych mien, James a Seamus.“
Fascinovaná na ňu pozerám.
„Vy-mys-le-la?“, divím sa ako Pišta Harabin, keď vyhral prezidentské voľby.
„Vy nemáte štátny kalendár mien??“
Pre mňa ako človeka z krajiny Jozefov, Márií a Bonifácov je predstava, že by som sa mohla volať ako chcem, tá nekontrolovaná sloboda, priam.. nepredstaviteľná.

Asi ma detstvo v kostole a socialistický systém na základnej škole poznačili hlbšie než som si myslela.
Zulu si zo mňa v Belfaste vždy uťahuje, že neparkujem na žltej čiare a cez cestu prechádzam po prechode pre chodcov. Sranda, že vás skostnatelou Východoeurópankou nazýva niekto, kto chodil na ZŠku do pralesa v bedernej rúške.

„Takže u vás posledný deň v roku nie je Silvester??“, snažím sa pochopiť túto kultúrnu diferenciu.
A začnem Sarah rozprávať o Servácoch, Pankrácoch, Bonifácoch. O oslavách menín, ako sa v kancelárií každý týždeň na niekoho skladáme. Ako kvetinárstva nestíhajú, keď je Jozefa. A ako museli rodičia Iris ‘uplatiť’ matrikárku, aby im to krstné meno za socíku zapísala.
Sarah len pozerá.

A ja už nechcem byť ‘Greta’. Pod ‘Gretou’ si vždy predstavím nemeckú vojnovú ošetrovateľku s rukami ako lopaty, ktorá vám v gumených rukaviciach dá klystír a potom vám odreže pílou nohu bez anestézie.

Chcela som sa volať Nataša. Bol to môj dlhoročný internetový nickname. Vo Švédsku, mojej obľúbenej destinácií, však ‘natasha’ znamena ‘hooker’. Synonymum pre štetku. Je tam veľa ruských prostitútok z neďalekého Murmanska, ktoré volia radšej toto, ako sa doma s rodinou tlačiť desiati v jednej izbe, jesť kyslé uhorky a nemať zamestnanie. Pretože v Murmansk nie je práca. Strávila som v takejto švédsko-ruskej ‘rodine’ jeden deň, a práve tam som po prvý krát v živote utiekla z návštevy, v noci, bosá, cez okno do lesa, a bolo mi jedno, že prší.
Keď Jardá Žídek povie „Jó, Švédsko je krásný, ale jsou tam úplne jebnutí lidi!“, najprv sa pohorším, aký je bezostyšne vulgárny, ale potom si na toto spomeniem, a len sa zasmejem. Ktovie aké zážitky má Jarda za sebou.
Takže, nebudem ‘Nataša’.

Najradšej by som sa volala Jakub.
Ale to by mi nikto neveril.

Požiadala som o radu Seainin (čítaj šoni:n), moju ‘ségru’ z Belfastu. Seainin sa síce narodila indickým rodičom, ale je to Írka jak repa a namiesto karí jedáva zemiaky. Alex hovorí, že ženské krstné mená končiace na ‘-in’ znejú Írom obzvlášť nežne. Seainin, Róisín,
Oisín, Aileen..
„Seainin, vyber mi nové meno. Už nechcem byť Greta“, požiadala som ju a vysvetlila situáciu.
WhatsApp bol chvíľu ticho.
„Saorla.“
„Čo???“
„No číta sa to ‘Searla’ a znamená to ‘noble princess, free-born woman.“
Je príjemné, ak vás vaši priatelia takto vidia. Ale toto bolo už aj na mňa uletené ako balónik z ‘American Beauty’.
Takže, nebudem ‘Saorla’.

Našťastie, stále existujú na svete múdre a praktické ženy, ktoré majú nadhľad. Tak som sa spýtala Iris.
Iris odpovedala okamžite.

Takže, čo poviete na .. ‘Ginger’? 🙂