O JAKUBOCH

Poznáte niekoho, kto sa volá Jakub?

Ja poznám viacerých. Aby sa mi neplietli, keď o nich hovorím, začala som im dávať prezývky.
A tak ku nám chodí Jakub Facebook, Jakub Fotograf, Jakub-z-telky, Jakub Dekompokitát, Jakub Včielka, Jakub Kocúrik a iní.
Snažím sa v írskej ostrovnej kuchyni celkom neohlúpnuť a nestratiť kontakt s realitou, tak sledujem aspoň to, ktorý z mojich kamarátov a hostí má sviatok.

Keď som nad Jakubmi, ktorých poznám, premýšľala, uvedomila som si, že okrem krstného mena majú veľa spoločného. Napríklad:

Sú príjemní a pohodoví.

Stále sa usmievajú. Minimálne očami.

Sú pozitívni.
Cítite sa dobre v ich spoločnosti. Napríklad keď príde hociktorý z Jakubov ku mne do práce, okamžite sa o jeden level ukľudním. Ak príde cez víkend, resp.keď nepracujem, vtedy sa vyslovene poteším, lebo viem, že to bude pekný deň.

Nerozčuľujú sa.

Starajú sa o svoj zovňajšok a kondičku.
Keď som sa spoznala s Jakubom Fotografom, on bol taký medvedík „krv a mlieko“ a ja som mala konfekčnú veľkosť 34. Dnes, po piatich rokoch polievočkovania, on je vyšportovaný na konfekčnú veľkosť 34 a ja som sa v islamskom ponímaní krásy zmenila na „krv a mlieko“.

Sú obľúbení v kolektíve.
V záplave estrogénových a testosterónových bojov predstavuje práve kancelária, v ktorej sedí Jakub, tú záchrannú bójku, ktorej sa chytíte, aby ste sa nezbláznili a nevypenili na kolegov.

Sú kreatívní, umelecky nadaní a majú estetické cítenie.
Napríklad náš Jakub Fotograf profesionálne fotí. Presvedčil ma, že fotky jedla sú dôležité, a teším sa na každé fotenie. V bojových podmienkach na našom mini stolíku dokáže vytvoriť krásne veci.
Náš Jakub Facebook zasa vedie divadlo, fotí a píše. Prelomil môj odpor k používaniu sociálnych médií a nabáda ma, že mám písať, lebo vás to teší čítať.
Jakub Včielka a Jakub Dekompokitát robia čosi kreatívne s jedničkami a nulami a myslím, že sú v tom dobrí.
Jakub-z-telky je grafik a vy, čo máte telku, sa denne dívate na jeho prácu.

A všetci chodia ku mne jesť. ?

Teda, okrem Jakuba Kocúrika. Jakub Kocúrik je mačka. Chodieval k nám ešte na Zámockej. Patril dvojici, ktorú sme kvoli nemu volali Kocúrikovci. Vždy sme vedeli, že idú, lebo najprv vbehol dnu Jakub a o 10 minút neskôr došli aj Kocúrikovci. Už nežije, zrazilo ho auto. Bol veľmi priateľský, dôverčivý, spoločenský, čo nie je práve bežné správanie bývalej pouličnej mačky v meste. A bol to feši. Takže vidíte, aj on zapadal do obrazu o Jakuboch.

Všetko NAJ Jakubom k meninám, pozdravujem z Írska!

Foto: Jakub Fotograf J&M Photography