O PÁNOVI ČO-BY-NEMAL

„Hmm, nemal by som!,“ povie Pán-Čo-by-nemal vždy, keď príde po obed a ja mu menujem, aké dnes máme bagle. Viem, že mu chutí teľací.

Pritom Pán-Čo-by-nemal vyzerá, že by aj mohol. So ženou majú dve malé deti, psa, dohodli sa, že na materskej zostane on, takže pohybu má dosť. Na ihrisku medzi mamičkami určite púta pozornosť. S kľudom ‚Tatranca‘ presídleného do Bratislavy chytí jedného Juniora pod pazuchu, druhého pripúta v kočíku, bleskovo zachráni k zemi letiacu vázu, priviaže psa, stihne autobus, a do toho mi veselo rozpráva, ako im vonku na prechádzke dve hodiny lialo.

Jeho žena si podľa mňa kvality Pána Čo-by-nemal dobre uvedomuje. Preto mu občas, keď príde po obed osobne, plnený teľací bagel kúpi. „To bude domov, pre Pána-Čo-by-nemal,“ povie huncútsky, a zasmejeme sa.

Rodina tvrdí, že prezývka ‚Pán-Čo-by-nemal‘ pochádza odomňa. Nie som si toho však vedomá! Ak som ho tak nazvala, zrejme som len automaticky zopakovala to, čo nahlas hovorí sám. Pokiaľ ide o mňa, bez obáv ho dneškom premenujem na Pána-Čo-môže.

Len aby sa potom nepremenoval na Pána-Čo-už-nechce.😉