„Máte tu tmu!“, povedal niekto, a ja som si uvedomila, že Pán-Čo-má-rád-výhľad dnes nebol.
Odhŕňať závesy je jeho džob.
Z bistra je pekný výhľad na stromy, kvoli nim som sa sem vlastne aj presťahovala. Pán-Čo-má-rád-výhľad si to tiež všimol. Raz ma požiadal, či môže odhrnúť záves, aby sa mohol dívať von, a ja som mu to dovolila. Stal sa z toho náš rituál. Tak získal aj prezývku.
Pán-Čo-má-rád-výhľad prichádza ako prvý. Niekedy ho predbehne Pán Kolumbia a spolu sa ‚pobijú‘ o miesto na prvom schode, kde neprší a nefúka. Kým naberám jedlo, bleskovo dá dolu závesy a odloží ich na miesto, kam nedočiahnem. Za tie roky to máme už nacvičené. Zodvihne ruku, a vyloží ich napríklad na skriňu. Taký je vysoký.
Vďaka Pánovi-Čo-má-rád-výhľad som sa naučila mať rada začiatok otváracej doby. Najstresujúcejší moment môjho dňa.
Na schodoch už podupkáva hladný dav ako pretekárske kone, tí netrpezlivejší myksľujú kľučkou a nakúkajú dnu, či som náhodou nezabudla otvoriť. Keď je však na kľučke zakvačený príjemný človek, ktorý sa neponáhľa, je to úplne iný pocit. Pán-Čo-má-rád-výhľad je chodiace analgetikum.
Svojim prístupom a tichou nenútenosťou si časom získal okrem môjho srdca aj vlastných fanúšikov.
„A ten pán čo má rád výhľad, ešte chodí?“, zaujímajú sa hlavne dámy.
„Prečo by nechodil?“, odpovedám.
Raz som ho s jednou, čo sa pýtala najviac, aj zoznámila. Ale už to nebudem robiť, bol z toho mierne v rozpakoch. Pán-Čo-má-rád-výhľad si totiž drží dištanc. Pri náznaku čohokoľvek osobného spozornie ako tuleň na sto metrov.
Trvalo roky, kým vôbec začal hovoriť. Informáciu o jeho obľúbenom jedle som prijala s rešpektom ako kľúč od štátnej pokladnice. Keď jedného dňa nečakane priniesol do bistra ukázať mamu, ktorá číta moje blogy (alebo jej chcel v rámci mestskej turistiky ukázať mňa), bola som polichotená. Veď najbližších berieme len tam, kde sa cítime dobre a bezpečne.
Takže takto sa veci majú, milí hostia.
Ak sem zavítate v rámci otváracích hodín, a v bistre bude tma, je to preto, že Pán Čo-má-rád-výhľad dnes nebol.
Je šťastím mať v živote človeka, ktorý príde, odhrnie roletu a rozjasní vám deň.
Inak by som to okno možno nikdy neumyla.
