O REBARBORE

Chodieval k nám jeden pán a mal veľmi rád rebarboru. Volala som ho Pán Rebarbora.
Netuším, čomu sa v práci venoval, no mal v sebe tú láskavú uvoľnenosť bohatých ľudí, ktorí už v živote niečo dosiahli. Skrátka, bol to „šéf“.
Nikdy to však nedával najavo.
Rozprávali sme sa hlavne o jedle a cestovaní. Pán Rebarbora veľa cestoval, a očividne rád jedol. Páčia sa mi tieto územčisté typy mužov a la Danny de Vitto. Nepočítajú tehličky na bruchu, ženie ich zvedavosť, a napriek tomu, že by mohli obedovať kdekoľvek, prídu sa najesť ku nám, a nechajú si do jednorazovej misky naložiť zo všetkého, čo ich zaujíma.
Pán Rebarbora rád vysedával v prútenom kresielku, a keď som prútené kresielka zrušila, začal chodievať s obrovskou indickou táckou s rôznymi priehlbinkami. Dala sa do nich naložiť celá moja produkcia.
Nešlo mu o kvantitu. On bol skrátka zvedavý gurmán.

Som presvedčená, že aj dobre varil. Keď po prvý krát ochutnal moje šošovicovo-ananásové kari, prvá otázka bola, či som použila kari z Goa. Dal mi aj niekoľko rád ohľadom načasovania použitia soli pri varení a výsledky sa dostavili.

Jeden čas k nám chodieval aj s kamarátom. To bol cestovateľ ako vyšitý. Vysoký zarastený Nimrod, opálený ako Talibanec, dlhé vlasy, ležérne pohyby a vyjadrovanie človeka, ktorý toho precestoval tak veľa, že už vie, že v živote ide len o to, byť v pohode.
Dobre sa zabával na prezývke Pána Rebarboru.
Dávali si polievky, ochutnávali, diškurovali, a mať v ich v bistre bolo veľmi príjemné. Cítila som sa pri nich, akokeby som mala bufet niekde v Jeruzaleme, a nie polievkáreň v centre Bratislavy. A myslím to ako kompliment.

Pán Rebarbora si na pitie obvykle dával rebarborovú limonádu. Kupovala som to len kvoli nemu. A ak bol náhodou rebarborový dezert alebo polievka, nevynechal.
S jeho pôžitkárskou figúrou a našimi stiesnenými priestormi a tlačenicou v čase obeda to však dlhodobo nešlo dohromady. Predsa len, tento muž mal rád svoje pohodlie. Tak si občas nechal obed poslať.

Raz prišiel Nimrod-Cestovateľ sám.
Kúpil dve polievky.
„Dajte mi aj jednu rebarborovú limonádu“, priobjednal si.

„A viete čo, dajte mi ešte jednu. Zoberiem aj Rebarborovi“, zasmial sa modrými očami.

A od toho dňa .. som už ani jedného z nich nevidela.

Možno spolu obedujú niekde na streche vedľajšej budovy. Vraj to tam vyzerá ako lodná paluba. Pán Rebarbora griluje steaky, zeleninu, a s Nimrodom-Cestovateľom si rozprávajú historky z púšte…