ODLEŽANÝ PRÍBEH: O COOL KOLEGOCH Z BRANŽE

Sedela som raz večer v bistre s načatým koňakom, a držala si hlavu v dlaniach.
Zase sa tu niečo fatálne pokašľalo.
Vtom mi pípol messenger. Neznáma slečna, ukrytá za obrovskými okuliarmi.

Prosím ťa, vesmír, nech to tentokrát nie je negatívna recenzia alebo otázka, kde sídlime.

Nebolo to jedno ani druhé.
Bola to bezgluténová hojivá náplasť na moju ubolenú gastrodušu. Pomohla mi odložiť końak naspäť na poličku, a s pokojom v duši odísť domov spať.

Tajomná slečna ma v úvode prosila, nech ju nemenujem, ak o nej náhodou napíšem (hahaha).
Ďalej písala, že pracuje v gastro, a varí sa u nich naozaj dobre, takže nemá dôvod chodiť jesť inde.
No i tak bola u mňa na obed. (Kuknem ešte raz na tie obrovské okuliare. Nič. Ak slečna bola, nespomínam si.)

A že si dala Šošovicovo-ananásové kari s morčacím mäsom, zajedala to našim kváskovým chlebom, a že jej to veľmi dobre padlo, chutilo, a cítila sa šťastná.
A že to robím dobre, drží mi palce, a tak ďalej v podobnom duchu.

Išla som domov vysmiata ako lečo.
Vyzvedala som, kde tajomná slečna Inkognito pracuje. Keď tam dobre varia, to chcem! Môže to byť trebárs aj .. praženica.
Neprezradila.
Proste tajomná.

O deň či dva popoludní zastalo vo dverách usmievavé dievča.
Milý hlas, až máte chuť vystreliť jej na strelnici papierový kvet alebo plyšáka, hoci ste to v živote neurobili. Aby sa tým štebotavým hláskom tešila.
„Dobrý deň, pani Kvetka (pri tomto oslovení sa cítim tak .. dospelo) .. pani Kvetka, ja som Vám raz večer písala. Niečo sme Vám uvarili. Kolegyňa hovorila, že dnes sa jej to obzvlášť vydarilo. Dúfam, že máte rada ajurvédske jedlo“, a podáva mi krabičku.
Mám.
Dokonca mám aj niekoľko kuchárskych kníh.

Keď som sa spamätala zo šoku, zjedla som to.
Bolo to skvelé.
Presne také, aké vám uvarí niekto, kto to robí rád.

A keď sa cítim smutná, spomeniem si na neznámu cool slečnu Inkognito vo veľkých okuliaroch, ako mi priniesla obed, a napísala mi venovanie.
A svet je krajší. Lebo je v ňom niekto, kto vás má rád.