Občas sem zájde taký pán. Má bielu bradu a modré oči. Rozpráva o bežných veciach, napríklad ako odhadzoval sneh z chodníka, spôsobom, že si ho chcete nahrať a púšťať v aute počas ciest.
Keď František rozpráva o turistike na Fatre, máte pocit, že to bolo niekde na Klondajku. Okamžite chcete vstať o štvrtej ráno, ísť hodinu vlakom, potom na snežniciach brodiť cez les, aby ste o šiestej mohli na vrchole zažiť východ slnka.
František dokáže nadchnúť detskú dušu.
František je učiteľ.
Dumbledore bratislavských gymnázií.
Jeho bývalí žiaci sú v dospelosti úspešní ľudia. Minimálne natoľko úspešní, že si môžu dovoliť raz začas u mňa obedovať. Keď za stolom zbadajú svojho pána učiteľa, zložia sa na stoličku a ostanú na kus reči. Dnes už CEO startupov a manažéri rozprávajú, ako sa im darí, a ja počúvam.
František učil snáď každého, kto to niekam dotiahol.
Čo by zo mňa bolo, keby ma bol učil matiku? Polievočka by zrejme nevznikla. Lebo by som si to zrátala. Lenže učila ma Achbergerová, ktorá povedala mojej mame na rodičovskom: „Kvetka vyráta, ale treba ju pri tom do zadku kopať.“ A naozaj, už to gastro robím 8 rokov a stále nie som bohatá ako Krézus.
F. nikdy nespomína rodinu. Možno študenti a škola sú jeho rodina.
„Má František rodinu?“, pýtam sa Sama, ktorého tiež učil. Prečo sa pýtam? Asi sa mi páči, hoci má snáď sedemdesiat. Intelekt je sexi v každom veku. Keby ešte nosil kapucňu, prikrátke nohavice a martensky ako berlínski gay dôchodcovia…. Našťastie nosí rifle, a na topánky mu cez bar nedovidím.
„Nepoviem, sama si zisti,“ odbije ma Samo. A ja sa nespýtam, lebo sú isté hranice, za ktoré nejdem ani ja.
František má mobil, nikdy ho však nezdvíha. Bol jedným z hostí, o ktorých som si počas pandémie robila starosti. Ako zistíte o človeku, čo nepoužíva mobil ani sociálne siete, či ešte žije?
Preto ma potešilo, keď som po jednom z tvrdých lockdownov otvorila, a na kľučke bol zakvačený F. so Samom. Tento obed zjavne nebol náhoda.
„Ako ste vedeli, že mám otvorené??“, civela som na tých dvoch.
„Pozrel som si na webe“, povedal František.
„Vy používate internet??“
„Ale iste,“ nedal sa vyviesť z rovnováhy. „Na webe sa pozerajú len tri veci: Prepoveď počasia na SHMÚ, zábery z hniezdenia orliaka morského, a Bistro Polievočka.“
Zasmiali sme sa, a chlapci sa ponorili do bryndzového demikátu a tlmeného rozhovoru o veciach, ktorým nikdy neporozumiem, pretože mňa František neučil.
