PÁN UTOROK

Ak ste k nám niekedy zavítali v utorok, pravdepodobne ste sa za stolom stretli aj s Pánom Utorkom.

Pán Utorok chodí v utorky.
Má takú prácu, že tento deň trávi v našej štvrti a vytvoril si pekný zvyk, chodiť na obedy k nám.

Pán Utorok prichádza vždy sám.
Nikdy si vopred nepozrie menu a neráta s možnosťou, že bude zatvorené alebo vypredané.

Pán Utorok si vždy sadne. Aj keby mal počkať pol hodinu.
Má rád pomalé obedy nad smartfónom a predpokladá, že nech príde v akomkoľvek čase, vždy sa nájde voľná stolička. To je čisté scifi. Bistro má rozlohu kúpeľne v petržalskej garsónke a takéto veci skrátka nemôžete očakávať. Pán Utorok to však robí.

A ono mu to, predstavte si, vychádza!

Oproti ostatným hosťom je Pán Utorok vo výhode. Nemá žiadne intolerancie ani preferencie. Pána Utorka vedú iba dva pocity – zvedavosť a hlad. Čo je tá najlepšia mentálna výbava, akú si ku nám môžete priniesť.

Pán Utorok rád skúša nové veci. Objednáva štýlom „Dajte mi po jednej z každej“ a pri kontroverzných veciach len mávne rukou „Ja Vám verím“. Hoci, Patizónovú s koriandrom by si nedal asi ani on. 🤔

S nikým sa nerozpráva. Číta si, ignoruje okolitý svet a pomaly obeduje. Hostia, čo ho poznajú, hovoria, že Pán Utorok vyzerá, akoby tam vôbec nebol. Pán Utorok žije vo vlastnom svete, a aj v plne natrieskanom bistre dokáže pôsobiť, že je tam sám. Keby sa raz ocitol na opustenom ostrove, sám ako Robinson Crusoe, myslím, že by to bez väčších problémov prežil. Keď by ho konečne prišli zachrániť, Pán Utorok by len zdvihol hlavu a že ‚Aha, vy ste už tu?‘

Kým som vypozorovala jeho utorkový ‚cyklus‘, volala som ho Pán Čo-si-zabudol-tortu, lebo si raz zabudol tortu. Odvtedy mu všetko, čo si vyberie, ihneď zabalím a dám do ruky.
Oblieka sa ako manažér a niekde tam vonku existuje aj Pani Utorková.
Pán Utorok je jeden z pevných bodov, okolo ktorých sa otáča môj ‚polievočka život‘. Keď zdvihnem hlavu a v rade stojí pán Utorok, viem, čo je za deň.

Raz som tak zdvihla hlavu a stál tam pán Utorok. Podľa mňa však bola streda.
Čosi tu nehralo.
Zmätene som naňho pozrela.
„Vy tu dnes nemáte byť!“
/Pánovi Utorkovi takéto veci môžem povedať. On vie, ako to myslím/.
Ospravedlňujúco sa usmial.
„Zmenil sa mi harmonogram v práci. Odteraz budem chodiť skôr v stredy.“

Tak teraz neviem. Mám mu zmeniť prezývku?
Ale mne sa páči ‚Pán Utorok‘.