Aj keď si myslím, že matky by nemali robiť pokusy na svojich deťoch, moja kolegyňa Dada to občas robí, a mňa baví o tom počúvať. Ako návnadu totiž používa naše jedlo.
„Čo je to??,“ prisadol si doma za stôl Dadin takmer dospelý syn, hladný ako vlk.
Z toho, čo o Juniorovi viem, mladý cigánsky Adonis sa živí hlavne fastfoodom a hamburgermi.
„Polievka,“ zatvárila sa Dada nevinne a podstrčila mu balkánsku rybaciu čorbu.
V tomto je otrasná ako väčšina milujúcich matiek. Všetky dobré veci, určené len im, dajú radšej deťom, a sebe nenechajú ani omrvinku.
Takto som raz Susede Ofine darovala kúsok rumového cheesecaku s vysokým obsahom alkoholu, usúdiac, že ho pri dvoch vrieskajúcich, metajúcich sa Botticelliho anjelikoch potrebuje. A ona urobila čo? Rozdelila ho deťom!
/Efekt sa určite dostavil, ale i tak – mal to byť JEJ darček./
Dada zohriala polievku a naservírovala ju synovi na tanier.
Zjedol všetko.
„Takú polievku som ešte nejedol,“ povedal uznanlivo. „Aká to bola?“
„Rybacia.“
„Fuj, blee, neznášam ryby!!“ vyskočil a začal napodobňovať dávenie.
