ULLAPOOL

Keď som z okna autobusu uvidela záliv, ktorom leží Ullapool, povedala som si ‚Wow!‘.
Keď sme zošplhali dolu a vystúpila som v centre, povedala som si ,No dpč‘ a zacnelo sa mi za pustým veterným Durness. Ullapool je totiž veľmi turistický. To je daň za to, že je krásny.
Krása má v spoločnosti skrátka vždy náskok pred ‚geeks‘, nech sú už akokoľvek inteligentní. No aj Stephen Hawking sa nakoniec oženil a dokonca mal aj milenku, čo ma po technickej stránke fascinuje, keďže bol kompletne paralyzovaný a pripútaný na invalidný vozík.

Ullapool je miesto v highlands na severozápade Škótska.
Malá rybárska dedina nedokáže vstrebať trojposchodovú zaoceánsku loď bez toho, aby to ulica pocítila. Ženy v outfitoch ako z red district v Amsterdame, muži v havajských košeliach, preplnené koše s odpadkami. Ľudia držia v rukách fish’n’chips, smartfóny a všetci si niečo si fotia. Až vám je blbé vytiahnúť ten váš a tiež si niečo odfotiť.

Autobus z Durness do Ullapoolu som zmeškala, ďalší pôjde až o rok. Linka premáva iba počas prázdnin, škótske deti v polovici augusta už idú do školy.
Musela som sa teda opäť vrátiť do Inverness, hlavného mesta škótskych highlands. Všetky autobusy chodia cez Inverness, podobne ako autobusy v Severnom Írsku chodia vždy cez Belfast, a vlaky do Prešova stoja v Kysaku.

Na námestí v Inverness som opäť stretla Sagana z Dublinu. Už nemal so sebou bicykel. ‚Napísala som o tebe post‘, spomenula som si.
„To by ma zaujímalo, koľko ľudí to číta, maximálne tak tvoja babka, čo?“

O Ullapoole som po prvý krát počula pred rokom. Práve tu, v Inverness. V hostelovej izbe bola žena v čiernych šatách, Indka a ja. Žena v čiernych šatách pochválila moje zelené. Šaty sú veľmi praktické na cestovanie. Obidve sme to vedeli. Ocenila aj môj detail – vrecká. To je  pri cestovaní vec na nezaplatenie.
Žena v čiernom sa práve vrátila z Ullapoolu. Vraj tam bolo neskutočne dobre. Pozrela som do mapy, kde to je. Hm, highlands. Samé munroes (kopce) okolo.
„A čo si tam robila?“, pozrela som nedôverčivo na jej tenisky. Nevyzerala ako typický ullapoolsky hiker, natiahnutý po uši v goretexoch, windstopperoch a waterproofoch.
„A prečo by som tam mala niečo robiť? Bola to dovolenka.“
Hm, dobrá odpoveď.

Ešte raz som pozrela do mapy. Uff, príliš vysoko. Nemala som toľko času.
Na túto destináciu som si musela rok počkať.

„Kam odtiaľto pôjdeš?“, pýta sa ma Prashali.
Opäť som v hosteli v Inverness a opäť som na izbe s Indkou. Len číslo izby je iné. Všetko sa opakuje. Fascinuje ma to.
Na sebe mám opäť šaty. Čierne. Lebo čierna je praktická na cestovanie.
„Do Ullapoolu.“
„A čo tam budeš robiť?“
„Prečo by som tam mala niečo robiť? Toto je dovolenka.“
„Hm, dobrá odpoveď“, usmeje sa Prashali.

PS:
Strávila som v Ullapoole pár dní.
Potom som sa z neho preplavila na súostrovie Veľké Hebridy, ktoré chcem prejsť celé. Teda, len tie obývané časti. Náhodou a neplánovane som sa ocitla na chvíľu na ostrove Skye, hoci som ho tento rok chcela vynechať (‚Naskočím na akýkoľvek prvý autobus alebo trajekt,‘ povedala som si .. a práve išiel trajekt na Skye).
A keďže je tu fakt pekne, a konečne príliš neprší, strávim tu pár dní. Urobím niekoľko trekov a vrátim sa späť na Hebridy.
Tentokrát na Berneray.
Berneray je malý ostrov s krásnymi plážami a priateľskou komunitou ľudí. Je tam iba jeden hostel a ubytovanie sa nedá rezervovať. Treba prísť a vyliezť na prvú voľnú posteľ. Tak to funguje vo všetkých Gatliff hosteloch na Hebridách. Ak nebude voľné nič, nevyhodia vás von do divočiny, vždy sa nájde kút na prespatie.
Alex povedal, že sa mi tam bude páčiť. On sa na Berneray zabudol dva týždne. Som zvedavá, koľko sa zabudnem ja.