ZATVORENÉ OD 1.JÚLA DO 1.SEPTEMBRA

Sedela som v bare na malom ostrove v Írskom mori a jedla najhorší šalát v tomto roku.
„Niekto by mal týchto chlapcov naučiť variť“, zabrblala som.
V Írsku sa síce chodí do baru kvoli jedlu až v druhom-treťom rade, ale aj tak.
Chlapík, popíjajúci Guinness napravo odomňa, sa otočil.
„A ty si kto??“
Seainin, moja írska kamarátka, začala žehliť situáciu a horlivo mu niečo vykladala.
Chlapík vytiahol smartfón a začal googliť.
„A vieš robiť aj Hrachovú s mätou?“
Hahaha. Pobavilo.
„Viem.“
Nakoniec vraví: „Mala by si sa určite porozprávať so Sarah.“
„Kto je Sarah?“
„Moja snúbenica. Má reštiku.“

Nakoniec som sa porozprávala so Sarah. V prístave, v deň odchodu, 5 minút pred odplávaním mojej lode.
Na trajekte som si sadla bokom od všetkých. Aby nebolo vidieť, že revem, a pohľadom som objímala miznúce pobrežie. Pri vystupovaní na pevninu mi Clyde, chlapík z baru, mocne stisol ruku. „Vráť sa k nám, keď budeš môcť!“

Ťažko sa odoláva, keď vás niekto veľmi chce, a urobí všetko preto, aby vás získal. Obzvlášť, ak je to na krásnom mieste, ktoré vám prirástlo k srdcu.

Tak som povedala „áno“.

A preto sa celý júl neuvidíme, milí hostia.
Ani v auguste, lebo okrem tvrdého makania v ostrovnej kuchyni, budem aj trochu cestovať a nerobiť nič.

Aby som sa na vás v septembri tešila, a aby jedlo bolo naďalej dobré.

ALE .. budete mi chýbať!
Ste neoddeliteľnou súčasťou môjho príbehu.
❤️