…

Bol piatok poobede a on prišiel dve hodiny po záverečnej. Ospravedlňoval sa už vo dverách.

„Za trest si musíte kúpiť banánové bagle s karamelom a orechmi, čo mi dnes zostali“, privítala som ho.

„Áno, vezmem všetky! Prosím, dajte mi ešte ďalší trest,“ požiadal, a ja som si šla po bičík.

Keď však dnes nad ním premýšľam, ako sa pri tom tváril, úsmev ako Garfield na pekáč lasagní, zisťujem, že to trest vôbec nebol. 🤔

.

.

/Bičík je humor, samozrejme./