„Ja nemôžem byť Kiwi-Lukáš,“ prišiel mi predvčerom do bistra povedať môj hosť.
Lukáš sa totiž až teraz dozvedel svoju dlhoročnú prezývku.
Nechala som ho hovoriť.
„Ja nemôžem byť Kiwi, lebo tak sa už volá kamarát. Robí gitaristu v punkovej kapele v Prešove“, rozhodil Lukáš rukami, úprimne znepokojený.
Kiwi-Lukáš toho za roky, čo ku mne chodí, nepovedal veľa. Nie je typ človeka, čo sa potrebuje vykecávať.
Keď sa však už rozhodne niečo povedať, znie to ako replika z filmu „Jay a Mlčanlivý Bob vracajú úder“.
Je tak nevtieravo, inteligentne vtipný. Asi nepoznám nikoho iného s tak zaujímavým humorom.
Superhrdinka a prešovskí pankáči majú šťastie.
Kiwi-Lukáš totiž chodí so Superhrdinkou a obidvaja sú pankáči z Prešova.
Jeho brat robil v zahraničí kuchára v reštike najvyššieho rangu a Kiwi má preto pre isté veci pochopenie.
Vie, čo je to ‚Blade-Runner‘, a ako jeden z mála nielenže rozumie mojim vtipom o ľuďoch-androidoch, on ich dokáže aj rozvíjať.
„Mňa ale vôbec nezaujíma, že v Prešove je taký gitarista“, povedala som bezcitne, napriek obdivu k Lukášovmu intelektu, a zapísala som si jeho objednávku na rumový cheesecake.
„Navyše, ja vôbec nemám rád kiwi!“ vystrelil posledný náboj.
„Hahaha, viem.“
Pretože, viete, ako Lukáš k svojej prezývke prišiel?
Stalo sa to ktorýsi rok na Mikuláša.
Polievočka má vtedy takú ‚akciu‘, že každý hosť dostane ku polievke koláč. Ale nie perníček. Normálne napečiem moje najlepšie koláče, Krtkove torty, krémeše a tak.
/“To je čo za biznisplán???“, opýtala by sa Ryšavá-Lenka.
„Nikdy žiaden nebol“, zasmiala by som sa ja./
Z môjho pohľadu, keď sa už rozhodnem dať darček, tak nech je poriadny. Nemusí byť veľký, no nech má v sebe hodnotu. Že vám dám niečo, čo vám naozaj chutí. Alebo nedám vôbec.
Je to niečo podobné ako dávať meďáky ako tringelt – mince, ktoré konkrétne v našej krajine už nemajú hodnotu. Vyjadrujete nimi vzťah k ‚obdarovanému‘.
Pominulé roky to s koláčmi na Mikuláša bolo už náročné. Piekla som aj tri noci. Už sa teším na tohoročného, ako to celé vybavím jednou tortovou formou.
Lukáš si onoho pamätného Mikuláša vybral z koláčovej ponuky vegan Krtkovu tortu z banánovej múky.
Je to jeho obľúbený dezert.
„A chcete banánovú alebo kiwi?“ /mala som na výber dva druhy/.
„KIWI NIE!!!“, zvolal ten mierny, ospalý chlapec, sťa by som mu núkala nahé fotky Štefana Skrúcaného.
A bolo.
????
