„Máte preklep v slove ‚raj‘,“ opravil ma s humorom Nepravý-Pán-Leško, keď som v diskusii označila Strednú Áziu za gastronomické peklo.
Peklo či raj – je to vec chuťových pohárikov. Napríklad ja mám z jedla v Strednej Ázií doživotné traumy. ‚Leškovci‘ to však vidia inak.
Tento nevšedný pár sa našiel aj v tom, že obaja milujú tuk a baraninu, sťa by ani neboli Slováci ale Dagestanci alebo potomkovia mongolských Kalmykov. Keby som písala knižky, o ‚Leškovcoch‘ (v skutočnosti sa tak nevolajú) by vyšlo na samostatnú kapitolu, každá ich návšteva je totiž pamätná.
V Kirgizsku z nich boli domáci nadšeni, lebo odmietali mäsové šašliky, ktoré sa bežne servírujú cudzincom, a žiadali tie čisto kurdjukové, ktoré konzumujú miestni. ‚Kurdjuk‘ je niečo ako slanina z ovce (naše ovce také nemajú). Hutné, mastné, s nezameniteľnou arómou baraniny.
Im by u sestry Jackieho Chana určite chutilo.
‚Jackie Chan‘ sa tak v skutočnosti nevolal. Stretla som ho vo vlaku a napísal mi svoje meno na papierik, no väčšina písmen vyzerala ako ‚O‘ a nedokázala som ho vysloviť.
Keď som prišla na návštevu, jeho žena práve umývala okná. Keď počula, o čo ide, hrozne sa zamračila a bez slova umývala ďalej.
Jackie ma neskôr vyhľadal v hoteli Mustang. Myslím, že sa jeho žena veľmi hnevala. Jackie sa radšej zbalil, a išli sme na dva dni k jeho sestre do Bulganu.
Sestra bola chudobná žena. Žila sama, bez muža, ťažko pracovala, a nevyzerala vôbec potešená, že ju prišiel navštíviť jej mladší naničhodný brat s ďalším hladným krkom.
Neviem, čo si myslela. Ale večer nám ustlala jedno spoločné lôžko na zemi. Jackie Chan si myslel to isté čo ja.
„Lekárstvo,“ povedal o deň neskôr po rusky a odtrhol na stepi akúsi rastlinu. Vedel toho o bylinkách dosť.
Uprostred pustatiny sme stretli jeho kamoša, ktorý ako väčšina miestnej mužskej populácie nemal čo robiť, a len sa tak poflakoval. Automaticky sa k nám pripojil.
Jackieho sestra v ten deň pálila lavórovicu z mlieka, privyrábala si jej predajom. Názov ‚lavórovica‘ bol oprávnený, alkohol sa distiloval v podomácky vyrobenom zariadení, pozostávajúcom z dvoch lavórov čínskej výroby.
Pálenka z mlieka je užitočný a svätý nápoj. Miestni si ňou pri kašli natierajú hruď, robia obklady, a kým vypijete, povinne ulejte kúsok na zem, pre bohov.
„Nepi to! Oslepneš,“ zakázal mi Jackie, tak som len zo zvedavosti omočila špičku jazyka, a zvyšok dostali bohovia.
Kamoš vyzunkol celú drevenú mištičku, a dal si ešte jednu. Proces, ktorý na ňom ‚božia voda‘ konala, vyzeral byť už nezvratný. Nebohý Peter Pišťanek by tu našiel množstvo hrdinov do svojich poviedok.
Sestra varila typickú videcku stravu ľudí, na ktorých štát aj svet zabudol.
V posledný deň sme mali buuzy. Cestovinové taštičky z múky a vody, plnené baraním lojom bez soli, vývar z ktorých sme neskôr pili ako čaj.
„Ó, ja veľmi ľúbim buuzy,“ tešil sa Jackie Chan z raňajok, šikovne lovil buuzy paličkami a mastná šťava mu stekala po brade.
‚Leškovci‘ by si boli tiež určite pošmákli.
Chutí im však aj moje jedlo. Dokonca veľmi.
To pre mňa činí z tejto štedrej a láskavej rodiny zázrak prírody.
