„A normálne jedlo tu nemáte?“, opýtal sa ma opäť raz minule niekto.
V tejto štvrti sa ma to našťastie nepýta veľa hostí.
Keď sme pred šiestimi rokmi sídlili inde, tesne vedľa slovenského parlamentu, bolo to iné. Otázka o ‚normálnom jedle‘ bola na tanieri denne.
Pozrela som na môj jedálny lístok.
Hm, rybacia polievka s jeseterom, Mango morka, cícer v kešu omáčke, kapustová placka, koláče..
„A čo si pod tým predstavujete?“
„Rizoto.“
Názov môjho bistra je niekedy skutočne zavádzajúci, uvedomila som si už po stý krát. Chápať ‚polievku z Polievočky‘ ako ‚polievku‘ je niečo podobné ako prekladať slovenskú ľudovú pieseň
‚Močila konope-močila,
žabka jej do čižmy-skočila‘
ako
‚She was pissing-ganja pissing,
froggy jump-into her bootling‘.
Je to trochu nepresné. 
