Poznáte nejakú Ninu? Ku nám chodia štyri.
Nie, tri.
Hm, momentálne vlastne dve.
Jedna? 
ZÁHADNÁ NINA
Záhadnú Ninu neprehliadnete. Má čierne vlasy, alabastrovú pleť, tmavé oči, výrazné obočie, a v stredoveku by ju upálili už len za to, ako vyzerá. Venuje sa umeniu. ‚Trh nikdy nespí,‘ hovorí. Jedného dňa sa u mňa len tak zjavila a dala si švédsky zemiakový šalát, lebo polievku sme už nemali. Túto výnimočnú ženu budete chcieť mať po boku ako talizman, keď pôjdete do kasína vložiť celoživotné úspory na číslo, ktoré sa vám prisnilo. Záhadná Nina sa dotkne žetónu a budete mať šťastie. Mne ho prinesie vždy, keď príde, lebo je dobre naladená a hovorí o zaujímavých veciach.
Po jej odchode mám chuť ísť na vernisáž, na jachtu do Chorvátska alebo si prečítať knihu. Vodí k nám podarených kamarátov aj milencov. Napríklad Maliara, Pána-čo-nikdy-nevieme-či-žartuje, alebo naposledy Kulturistu. Sú svojskí. Záhadná Nina mi vysvetlila, že to preto, lebo sú umelci. Jej obľúbená polievka je Segedín.
NINA BARISTKA
Nina Baristka je žena, ktorá zasvätila život vysvetľovaniu, že pikolko neexistuje. Nosí výrazné okuliare. Keď príde bez nich, väčšinou ju nespoznám a vykám jej. Priviedol ju kamoš, čo praží kávu,, takže sa doma majú o čom rozprávať. Jej obľubená polievka je Pivná s čedarom, a krémeš.
Tuším som sa s ňou zoznámila práve na jednej kávovej akcií, kde si zadávateľ objednal hromadu jedla a nezjedlo sa (‚story of my catering life‘). Dosmrti nezabudnem ten výjav,, ako Amir a Nina na zemi prelievajú Pivnú s čedarom do bandasky, domov pre vlastnú potrebu, aby ju zachránili, a Pivná je tak hustá, že nechce tiecť.
NINA SOKOLIE-OKO, histaminik, si u mňa pravidelne dáva paradajkové a fermentované veci, prípadne zrelé syry. S jedným dokonca aj chodila (Mladý Pán Čedar). Jej obľúbená polievka je taktiež Pivná s čedarom. Pozvala ma na svadbu (nie pracovne 
) a doteraz mám odložené jej oznamko. Dlho som si myslela, že robí v modelingu alebo v beauty oblasti, no kupodivu, z kopy pekných, štýlových žien, o ktorých si to myslím, sa nakoniec vykľuje ITčkár.
Čo ma privádza k poslednej, Divokej Nine.
DIVOKÁ NINA
Divokú Ninu som spoznala už dávno, a stále ju vlastne spoznávam. Všetko je na nej divoké. Myslela som si, že robí v móde, no bol to ďalší ITčkár.
Priviedol ju k nám jej najlepší kamoš, Čili-Tomáš, dobrák od kosti, nesmierne ohľaduplný, láskavý chlapec. Dnes prišiel 10 minút pred záverečnou a ospravedlňoval sa mi už vo dverách. „Tomi, veď stíhaš, pohoda, kopec iných tu ešte nebol,“ vravím mu.
„Ale ja nechcem byť ako iní!“ vybuchol, a ja som sa rozosmiala.
Doteraz si památám prvú návštevu Divokej. Mala na sebe krátku naberanú divokú sukňu, divoké vlasy, výrazný rúž, a ja som bola v pozore pred jej obočkom a vravela som si ‚kto je toto??‘.
Títo dvaja, Čili a Divoká si už v detstve na život a na smrť porozumeli. Keď Divoká Nina hovorí o Tomášovi, niekedy ho nežne volá ‚brácho.‘
Dala mi knižky po niekom, kto zomrel. Vie, ako rada čítam. Moc sme o tom nehovorili. No dobre sa o tie knižky starám. Keď ich čítam, občas myslím na chlapca, ktorý ich zhromaždil a čítal predomnou, hoc som ho nikdy nestretla. V mojom byte na poličke ‚žije‘ ďalej.
Divoká Nina rozumie pocitu bolesti zo straty. Hoc navonok pohľadom rozmetá ministerstvo, pri dvoch margaritách, jednej cige, stále perfektne narúžovaná, povyzliekaná ako bordelmamá pokosí záhradu a vysmaží pekáč šniclov.
Podľa mňa to bola práve malá Divoká Nina, ktorá prvá preliezala plot a ťahala malého Čili-Tomáša tam, kam bolo zakázané ísť. Ale keď vás na rozlúčku objíme, cítite, aký je človek. Že má široké srdce. Aj ja som sa tam zmestila. Jej obľúbená polievka je Chili con carne.
Nositeľky tohto krstného mena sa celkom vydarili, že? Možno by to bolo pekné meno pre dcéru.
/všetko NAJ k dnešným meninám /
