„A dávaš gaštany nebo maroni?“, opýtal sa ma raz Jarda Žídek.
„To nie je to isté??“, vyletelo zo mňa, a Jarda sa tak pozrel, že viem, že nebolo.
Skrátka: Zameniť si gaštany s maroni je ako zameniť si Gordona Ramsayho s Adamom Ramzim.
……
„Sme 5 minút od tvojho domu, poď von!“, napísal mi v jednu sobotu Kamoš.
Ležala som práve v posteli a želala si umrieť.
„Idem!“, odpísala som, a skočila z pyžama rovno do vibramov. Doslova.
Do 5 minút som bola pod kopcom.
Skončilo to ako celodenný výlet cez les na Devín a popri zátokách Dunaja.
Tak som sa zoznámila s ‚Klubom Adama Ramziho‘.
Dohromady nikoho z nich som nepoznala. Oni zasa nepoznali mňa, ani Adama. Kým však výlet skončil, vedeli sme o sebe. Niektorí z nich mi vraj doteraz ďakujú za rozšírenie obzorov.
Čo už, podľa prieskumov sa gay porno točí primárne pre ženy.
Odvtedy s nimi rada chodím von, ak ma náhodou zavolajú. Cítim sa s nimi dobre.
Nemusím hovoriť. Nemusím vyzerať. Nemusím nič. Len kráčame. Dívame sa. Jeme. Je to oslobodzujúce.
..
Jediný, kto o nás doteraz nevie, je Adam.
Možno by som mu mohla napísať, čo myslíte?
Že tu má neoficiálny fanklub. Nech príde na Slovensko, urobíme párty v zátoke.
Uvarím Gaštanovú, Kamoš bude prvý na guestliste, a ja tam budem len tak stáť, a pozerať sa.
