Často sa ma pýtate, odkiaľ beriem inšpirácie na polievky.
No kupodivu, niekedy prídu samé ku mne domov.
Napríklad taká Brokolicová s kokosovým mliekom a údeným tofu. Tú ma naučil Cleverson. Z couchsurfingu.
Cleverson je obrovský černoch z Brazílie, s muskulatúrou a vizážou Shaka Zulu, prepichnutým nosom a dierami v ušiach veľkými ako oškvarkový pagáč u Orbána. Aktuálne žije v Holandsku.
Keď sa objavil u nás na Dlhých dieloch, susedia sa prežehnávali a zatvárali balkónové dvere ako dedinčania pred útokom v Siedmych statočných. Zaparkoval motorku v garáži a obrovskými rukami vylovil zo sedlových brašien balíček. Že darček. Pre mňa.
Bola to čerstvo pražená holandská káva a sľubný začiatok.
Poznáte prinncíp bezplatného ubytovania pocestných?
Napríklad Globalfreeloaders, alebo, v istej forme, aj Couchsurfing a podobné komunity?
Ako pocestní spíte na pohovkách a podlahách celého sveta. Mohli by ste ísť do hostela, lebo nie ste hipík ani socka. Ale nejdete. Lebo vám pri cestovaní ide o viac než len o šetrenie nákladov. A to „viac“ nájdete u domorodcov.
Ako protihodnotu za bezplatný nocľah u priateľských ľudí na mieste, kde ste v živote neboli a nikoho tam nepoznáte, poskytnete hostiteľom potešenie z vašej prítomnosti. Volá sa to kultúrna výmena. Veď načo by vás inak k sebe pozývali, no nie?
Jaj, a je slušné priniesť malý darček.
A nenechávať po sebe v kúpeľni vlasy, chlpy a iné stopy.
Ak majú kúpeľňu. V takom gere na stepi je to inak. Tam platí, že miestne špeciality grcať len vonku. A na WC za ten kopec, kam chodia domáci, hoci vám sa to môže zdať jedno. Vy tam o 2 dni už nebudete. Oni áno. A tak…
No, a toto obmedzenie osobného pohodlia a pár cudzích vlasov na koberci vám otvoria magický prazdroj zážitkov. Alebo receptov.
Cleverson rád a dobre varil.
Preskenoval ponuku miestnej Billy a ako vegetarián bol vo vytržení z tofu. Že aké je na Slovensku lacné!
V ten deň bola u mňa ešte aj Dana, 40-ročná rumunská policajtka, išla autostopom odniekiaľ zo svadby, moja kamarátka Marcela a Daniel, ktorý došiel opraviť elektrinu.
Bola to nezabudnuteľná nedeľa.
Nešiel prúd a hrozilo nám čistenie zubov pri sviečkach.
Cleverson varil. Ja som robila štrúdľu. Daniel opravoval tú elektrinu a Marcela hrala na gitare. Policajtka Dana nerobila nič, ale všetci sme sa cítili bezpečne.
A večera bola super.
Keď máte hostí, na ktorých sa tešíte, je to ako na dovolenke. Rytmus dňa sa zmení. Všetko je inak a ste niekde „inde“, hoci ste nevytiahli päty z domu. Alebo z práce. Je to určitá forma závislosti.
Cleverson sa zdržal ešte pár dní.
Ráno sme sa stretli pri raňajkách, ktoré zväčša varil on. Ja som potom odchádzala do práce a on objavoval Bratislavu. Veľa sme toho nenahovorili. Fakt nerozumiem jeho angličtine.
A keď som večer došla domov, vždy bolo navarené.
Varil rôzne veci. Nikdy to neboli polievky. Ale jeho kombinácie ma oslovili a niektoré som neskôr pretavila do polievkovej formy.
Napríklad tú brokolicu, kokosové mlieko a údené tofu. Od neho som odkukala aj fintu, nastrúhať tofu do polievky a tým ju zahustiť.
Písal mi, že si kúpil farmu v Portugalsku. A že v lete môžem na pár mesiacov prísť. Brigádovať, samozrejme. Lebo podľa fotiek je to ruina.
Ale je to vysoko v horách, dolu je rieka a vodopád, na svahoch okolo ruiny sú terasovité políčka, ktoré raz budú produkovať zeleninu. A keď sa večer dolámaní posadíte pred barabizňou na priedomie, uvidíte z výšky západ slnka.
A podľa mňa sa tam budú podávať výborné večere.
