Chodieval k nám jeden hosť a chodil vždy pred záverečnou. Volali sme ho Pán Vyžírka.
Pán Vyžírka rád jedol a peňazí mal dosť, potreboval ich však míňať s pocitom, že nakupuje výhodne.
‚Zaplať menej, dostaň viac,‘ bola jeho životná filozofia. A tak, ako sa mravce zbiehajú ku spadnutej kocke cukru, zbiehal sa i on ku gastroprevádzkam pred záverečnou, aby ich mohol ‚zachrániť‘.
Bola to svojím spôsobom bohumilá činnosť, pretože odovzdávať nepredané jedlo napríklad do komunitných kuchýň, sociálne slabším, hladným a chudobným, je na Slovensku legislatívna samovražda.
Je to tabu. Vec, o ktorej sa nehovorí. Ako sa v slovenskom gastro kvoli prísnym legislatívnym nariadeniam bohapusto plytvá jedlom. Ako sa ním kŕmi bioplynka namiesto ľudí.
Aj preto vznikajú ‚happy hours‘ a kreatívni ‚kuchári‘ miešajú pondelkovú Hubovú s utorkovou Zeleninovou s mrveničkou, aby v stredu podávali Hubovú s mrveničkou, a v piatok sú vždy karbonátky.
Iste, môžete vystrčiť do okna nepredané rožky a koláče. No s vareným jedlom si koledujete o problémy.
Ďalšia vec je, že vy ako gastroprevádzka (pokiaľ nemáte na dverách písané ‚Charita‘), to jedlo nemáte ROZDAŤ. Vy ho máte PREDAŤ. Nato ste ho varili.
Inak generujete mínus, a to, čo ‚rozdáte‘, nie je jedlo, ale vaša vlastná výplata, školné a topánky vašich detí, pretože ste všetko kúpili, uvarili a rozdali ‚zo svojho‘.
Preto mi systém varenia na objednávku, ktorý som zaviedla začiatkom pandémie, prišiel nesmierne etický.
Odrazu nezostávalo jedlo.
Začalo sa variť len toľko, koľko bolo objednané, plus dve-tri porcie navyše. Šetríte už len tým, že nevyhadzujete, plus ruky i čas, lebo namiesto dvanástich hodín varíte len päť, a potom sa idete opaľovať alebo na ryby. Zarobíte menej? Občas áno. No vadí to?
Sú aj iné hodnoty.
Svetom Pána Vyžírku to však otriaslo. Odrazu nemal dôvod cítiť sa ako ‚geroj‘.
Nevedela som mu však pomôcť. Musel si to v hlave upratať sám. Jesť zvyšky nie je záslužná činnosť, za ktorú by sa mali udeľovať vedrá polievok zadarmo. Na to máme hmyz a baktérie. Záslužnou činnosťou je NEPRODUKOVAŤ zvyšky. Minimalizovať odpad.
Nie je to komfortné. No naučiť sa to dá.
…
Zmätený novou skutočnosťou, Pán Vyžírka chvíľu nerozhodne postál, žmoliac v ruke peniaze. Nakoniec vyhodnotil, že jeho ‚služby‘ už nie sú potrebné, a hoc namaškrtený na Rybaciu, odišiel, a viac sme ho nevideli.
