Vošiel raz ku mne taký chlapec a v ruke držal šišku s dierou. Alebo po americky – ‚donut‘.
„Keby ste to tu predávali, chodil by som aj každý deň!“, nadchýňal sa.
Usmievala som sa, lebo toto sú presne tie ‚keby‘, ktoré hovoria tí, čo sem prídu raz za 5 rokov. Keby boli každý deň donuty ????, Pavlovej torty a rovnaké polievky, otvorené 7 dní v týždni, terasa, veľkokapacitné parkovisko, interiér prerobený na mezonet, detský kútik, platba bitcoinom a bezplatná donáška dronom na Žabí majer.
Hostia, čo chodia pravidelne, chodia zasa, myslím si, práve preto, že tu podobné ‚vymýšľance‘ nemám.
Nahlas som však povedala: „Viete, ako budete vyzerať, keď to budete jesť každý deň?“
Tu sa zháčil a zamyslel. Nepovedal nič.
Možno si spomenul na slávneho jedáka ‚koblíh‘, vzorného manžela, zamestnanca roka, milujúceho otca rodiny, čestného občana mestečka Springfield – Homera Simpsona.
