TABU :)

Tento mesiac ste u mňa porušili viacero vašich osobných tabu. Išlo hlavne o kôpor, papriku a ryby.

Dokážem pochopiť, aké to muselo byť ťažké. Ja po gastrotraumách zo Strednej Ázie kozu ani barana už nedám do huby.

Nebola by ale škoda pripraviť sa o svet rýb a omega mastné kyseliny len preto, že ste v živote natrafili na zlé recepty, nešikovných kuchárov, nekvalitné produkty nepoctivých chovateľov alebo vás vychovali ‚šialené‘ babky?

Preto v bistre opäť veľa pracujem s ochutnávkami, za barom mám pripravené vedierko na zvracanie, a som pripravená na najhoršie.

Skutočnosť, že ste tie ryby ‚do huby‘ nakoniec dali, dokonca opakovane, vypovedá o tom, akú máte voči mne dôveru. A dôvera je záväzok. Vravím si, že už nemám v živote žiadne záväzky (len dane a smrť), no vlastne stále mám.🙂

Asi najviac som však hrdá na Janku Cukrárku, ktora neznáša bravčové, no kúpila si huspeninu. Síce len ‚baby‘ verziu, bez mäsa, každopádne stopercentne bravčovú.

Nemusela som Janku presviedčať. Sama ju chcela. Existuje väčší prejav dôvery?

„Tak čo, Janka,“ píšem jej včera, „zjedla si huspeninu?? Boli to dobre investované 3€??“

Vraj boli.

Predávam Eskimákom chladničky.💪😉