V podstate zato mohli Mr.16 a Kamoš.
Ja som nechcela isť nikam. Bolo mi fajn tam, kde som bola. V práci. Doma.
Pochopte, máloktorá aktivita vám dá naraz toľko adrenalínu a krátkodobý intenzívny pocit uspokojenia ako gastro. Hudba, herectvo, ‚performance‘, vám to možno dá. Ale v gastro ‚vystupujete‘ nepretržite. A príde viac ľudí. Diváci vám ďakujú, dostávate kvety, čokolády, a pokiaľ nevaríte vyložene fastfood, máte zo seba aj pocit, že robíte niečo užitočné.
Ak cítite, že si telo na adrenalín už zvyká a nastupuje stereotyp, nemusíte hneď brať dovolenku. Pridajte si dve nové jedlá denne. Ideálne také, čo vôbec neviete robiť.
Začnite otvárať o hodinu skôr.
Robte cateringy.
Zoberte o 50 objednávok viac ako je vaša denná kapacita.
Možnosti, ako si zrýchliť tep, sú nekonečné. Sky is the limit. Kto by to opúšťal kvoli dovolenke??
Mr.16 bol cudzinec. Keď som ho prvýkrát požiadala o číslo objednávky, zavolal domov: „Honey, there is some reservation number,“ povedal, a dopracovali sme sa k číslu 16. Odvtedy bol Mr.16.
Bol tichý, príjemný, a hoci mal slušnú slovenčinu, pokiaľ nemusel, nerozprával. Bohužiaľ, väčšinou musel. Pretože, keď vám život prihrá Američana, na ktorom môžete trénovať svoju hrdzavú angličtinu, necháte túto príležitosť ticho odísť? Budete s ním nebodaj hovoriť po slovensky?? Aby sa aj on zlepšoval? Tak vidíte.
Jeho odpovede boli vždy stručné, no premýšľal nad nimi.
„Do you have any friends here?“ vytasila som raz nečakane, a on po chvíli premýšľania zhodnotil, že najlepším priateľom mu je jeho žena. „Sonia is my best friend,“ povedal.
Rozhovoril sa vlastne až v deň, keď ma zastihol riešiť reklamáciu. Videl, ako ma to zobralo. V práci som perfekcionista. Priemernosť sa toleruje, no za chybu dostanete trest smrti. A vaša mŕtvola zhnije v online priestore recenzií.
Mr.16 sa na mňa pozrel, a porozprával mi, ako si za mladších čias privyrábal v kuchyni michelinskej reštaurácie. Chyby sa stávali aj tam, hoci kontrola bola absolútna. „You can’t avoid mistakes. It happens, you are a human. Desaťkrát sa ospravedlñ, vráť peniaze, a choď ďalej. Viac sa s tým aj tak nedá urobiť,“ povedal.
Už neviem, ako došlo k tomu, že Mr.16 rozprával o libanonských cédroch. Ja som sa ho určite nepýtala. Ale zážitok bol čerstvý, a musel byť intenzívny, lebo inokedy tichý, zdržanlivý Mr.16 opakovane použil slovo ‚amazing‘.
V rámci služobky na Blízky Východ si urobil túru mimo mesto do národného parku.
„Vyliezol som hore, a bol to úžasný pohľad. Najúžasnejšia však bola tá vôňa,“ pokúšal sa opísať, ako vonia tisíc rokov starý cédrový les.
Tento rozhovor som si dobre zapamätala.
„Mala by si tie tringelty minúť,“ povedal mi o pár dní neskôr Kamoš. Pozoroval, ako otváram tringeltovník, ktorý opäť raz hostia ‚upchali‘ papierovými bankovkami, a vysýpam ho do vreca. Čosi mi napadlo.
„V ktorej krajine bol ten cédrový les??“ spýtala som sa Mr.16, keď prišiel najbližšie po obed.
„V Libanone.“
„Aha, ok.“
A bolo.
