BERNERAY. Ostrov Robinsonov.

Niekedy prejdete pol sveta, aby ste našli veľryby, samotu a kľud. Až sa raz ocitnete na miesto tak osamelom a vzdialenom, že keď vám po týždni zaklopú na dvere ľudia a zistíte, že sú to Svedkovia Jehovovi, pozvete ich ďalej a urobíte im čaj.

Berneray je priateľský malý ostrov s peknými plážami v súostroví Veľké Hebridy (existujú aj Malé). Môžete ho prejsť pešo za jeden-dva dni.

Veľké Hebridy tvorí vyše sto ostrovov, obývaných je okolo štyridsať. Najväčšie sú Lewis a Harris, South Uist, North Uist, Eriskay a Barra.

O Hebridách som po prvý krát počula pred rokom. Boli abstraktné a vzdialené ako slovenský dôchodkový vek.

Potom som stretla Aileen. Aileen bola dievča, no prišla som na to až časom. Nosila námornícky ‘prešívák’, bagandže, okuliare popolníky a krátky zostrih na ježka. Pracovala na trajekte Rathlin-Ballycastle, ktorý premával na ostrov, kde som v lete pracovala. Často chodila na kávu do hotelovej kuchyne. Od prvého dňa predstierala, že neexistujem. Časom som ju prestala zdraviť, a vzdala som sa pokusov nadviazať vzťah s vrecom múky.

Raz som sa na ňu opýtala Mary.

„Mary, kto to je?“

„To je Aileen. Pochádza zo Škótska.“

Aha, takže dievča!

„Predstiera, že neexistujem.“

A keď išla Aileen najbližšie okolo, Mary nás zoznámila. Z našej konverzácie si pamätám toľko, že pochádza z nejakého ostrova na Hebridách, a zvyšok zanikol v jej škótskom dialekte. To bolo prvý krát a naposledy, čo na mňa Aileen prehovorila.

Zafixovala som si Hebridy ako miesto, kde žijú divní ľudia.

Prešiel nejaký čas a potulovala som sa v škótskych národných parkoch. Náhoda ma v hosteli zviedla dokopy s walking klubom z Aberdeenu. Walking kluby sú v Škótsku veľmi obľúbené. Ľudia všetkých vekových kategórií chodia spolu do prírody, prespávajú v turistických ubytovniach a zvyčajne si s nimi mám čo povedať. Vidiac môj dychtivý záujem o škótsku prírodu, dali mi zopár tipov.

Tak som sa dozvedela o Gatliff hosteloch na Hebridách.

Ich zakladateľ, Roger Gatliff, bol filantrop, milovník prírody a cestovateľ. Rozhodol sa vytvoriť sieť lacného ubytovania pre mladých ľudí, aby mohli cestovať a objavovať Hebridy. Hostely zriaďoval v tradičných kamenných domoch, vo výnimočne krásnych lokalitách.

Dnes už stoja len tri. V Rhenigidale, Howmore a tu na Berneray. Majú takmer sto rokov, hrubé múry a je v nich kus histórie. Ostatné zanikli. Rozmach B&B a drsné poveternostné podmienky urobili svoje. Aj náš hostel v Berneray bojuje s eróziou, stojí na dunách a more máme doslova pod oknami. Slamená strecha potrebuje nutne opravu, a za veterných nocí sa budím s kopu slamy pod oknom.

Ubytovanie sa tu nedá rezervovať, nie je tu telefón. Treba prísť a nájsť si voľnú posteľ. Tá je potom vaša, až kým sa nerozhodnete odísť. Niekedy je hostel tak plný, že ľudia spia na zemi. Inokedy tu niet živej duše. Srdcom každého hostela je veľká kuchyňa s pieckou na uhlie a dreveným sušiakom na mokré oblečenie. Nie je tu wifi ani signál, ale to vlastne skoro nikde na Hebridách, okrem Stornoway, hlavného mesta. Ak nevydržíte bez mailov a internetu, Hebridám sa vyhnite.

Sú tu však hromady kníh, spoločenské hry, a krásny výhľad, pri ktorých sa môžete zabudnúť celé leto.

A niekedy sa zíde veľmi dobrá spoločnosť. Kto vie hrať na hudobný nástroj, hrá. Kto vie spievať, spieva. Niekedy sa tancuje. Niekedy idete spať už o ôsmej. A niekedy ste úplne sami, lebo všetci okrem vás odišli, vonku je tma, zúri víchrica, rozbúrené more máte rovno pod oknom, a cítite sa ako Robinson.

Vonku sa ozvali kroky. Otvorili sa dvere, a z tej pľuhy dnu nakráčal Ian, starý zálesák a miestny inventár, s taškou plnou jedla, naozajstnou kávou a whisky za dvesto libier.

V tej chvíli som nemohla byť šťastnejšia! A nebolo to kvoli whisky.

Skrátka, nech vám je niekedy v živote akokoľvek mizerne, vždy sa nakoniec niekto alebo niečo dobré objaví. Biela mačka. Email od niekoho, o kom ste si mysleli, že sa už nikdy neozve. Rybár, ktorý vám daruje morského raka. Jeleň Charlie. Morská vydra, ktorú je vzácne zazrieť a vy ju stretnete hneď dvakrát. Veľryba.

A vy sa z toho dostanete.

Ian nazval tento fenomén ‘sky-father’.

Len to šťastie treba vpustiť dnu. A urobiť mu .. čojaviem .. čaj.