Dnešok bol ťažký. Celý týždeň je.
Aj ten budúci bude. Preto ma naozaj potešilo, že nám na týchto pár dní prišla pomôcť Zdenka. Neprišla sama od seba, musela som požiadať. No nečakala som, že mi povie áno.
Zdenka je legenda. Bohyňa upratovania. Každý, kto tu za posledných 7 rokov pracoval, o nej počul.
Nastavila latku tak vysoko, že sa pre mňa prijímanie nových brigádnikov stalo utrpením. Pretože keď viete, že existujú ľudia ako Zdenka, ktorí 100%ne napĺňajú vaše potreby, ťažko sa vyhnete porovnávaniu.
Rozlúčili sme sa, až keď začala pandémia, a myslela som, že ju pracovne už nikdy neuvidím. Keď však bolo najhoršie, znovu prišla.
Takže sa tu s Lenkou nebrodíme v špine, a ja mám o polnoci do čoho variť kapustnice a huspeniny. Zdenka ma obriadi ako teliatko, a nechá maštaľku čistú. Dnes mi aj sliepky dala variť, kým ja som konečne sedela a lúskala vaše správy a objednávky.
Niekto zaklopal.
Vykukla som cez záclonu, a tam Hanka!
Moja bývalá ukrajinská bohyňa upratovania. O Hanke už bolo popísaných veľa článkov (napr. ‚Batmani‘), a ďalších desať som dosiaľ nenapísala. Tá upracovaná žena, bývalá učtovníčka, ktorá sa na Slovensku nemôže živiť svojou pôvodnou profesiou, ma vždy dokázala rozosmiať.
Rozlúčili sme sa zhruba pred trištvrte rokom, lebo ku mne nestíhala chodiť zo svojej ďalšej práce. Nuž, kto je dobrý, nemá núdzu o robotu. To platí aj počas pandémie.
Vpustila som ju dnu a vyobjímali sme sa. Priniesla mi vianočný darček a jablkový koláč, čo mi od nej vždy tak chutil.
Hodila očkom dozadu na ‚backstage‘.
‚Backstage‘ urobil to isté.
„Takže tu teraz niekoho máte? Dobre,“ pokývala hlavou.
„Hanka, to je Zdenka, prišla mi výnimočne na pár dní pomôcť,“ predstavila som Zdenku.
„Zdeni, to je Hanka-Ukrajinka.“
Titani sa navzájom premerali. Ale súboj sa nekonal.
„Aha, to ste Vy?“, povedali obe, a pozdravili sa.
…….
„Dobrá,“ zhodnotila Zdenka, keď sme osameli.
„To si si stihla všimnúť za dve minúty??“
Ale verím, že stihla. Bývalá personalistka sa skrátka nezaprie.
