„Glasgow? Glaswegians are crazy!!“, povedal mi raz niekto. A ja som tam okamžite zatúžila ísť.
Veľkomestám sa inak skôr vyhýbam.
Glasgow je najväčšie škótske mesto. Výrazne multi-kulti. Dosť mi pripomína svojho menšieho severoírskeho bratranca, Belfast. Teda až na to multi-kulti.
Tiež vo vzduchu cítiť ‚vibe‘.
Ale nie je to agresivita ako v Belfaste. Skôr .. čojaviem .. zábava?
Priťahuje to do mesta mladých ľudí, nezávislých umelcov a voľnomyšlienkárov.
Som tu prikrátko, aby som vedela zhodnotiť, či sú ‚glasvi:džaen‘, alebo, ako sa oni radi nazývajú, ‚widži:s‘, crazy. Sú však ‚pretty relaxed‘ alebo po slovensky, ‚majú na saláme‘.
Nie že by tu ženy vo výkladoch vyťahovali prsník a dojčili, to som videla len v Malmő a v Bratislave.
Skôr si každý dovolí vyzerať a pohybovať sa, ako chce. Ako celok to pôsobí veľmi uvoľňujúco. Potom aj vy vyzeráte a pohybujete sa, ako chcete, a nikto na vás nezíza, pretože nikoho nezaujímate.
No nie je to ten ‚amsterdamský‘ štýl, vyjadriť svoju individualitu za každú cenu, napríklad chodením v nohaviciach s dierou na vašich reprodukčných orgánoch.
‚Widži:s‘ zjavne nepodliehajú módnym trendom. Nosí sa vintage, retro, a celé mesto sa tuším oblieka v Armáde spásy. To sú obchody, kam darujete vyradené oblečenie a topánky po prarodičoch
Nosia sa prikrátke nohavice, priveľké kabáty, bicykle sú staré a vpredu majú prútený košík.
Nestretávam vymachlené cicušky, zato veľa chalanov s prefarbenými vlasmi. Najpopulárnejšia vyzerá byť modrá, fialová, zelená a blond. Tvorí to zaujímavý kontrast, hlavne keď majú ryšavú bradu. Niektorí nosia aj bundy vo farbe vlasov. Aby im tá fialová ešte viac vynikla.
Veľa ľudí má tetovanie.
Bezdomovci sa netvária, že sú tak úplne chudobní. Chlapík vyloží pohárik na drobné a ťuká pritom do lepšieho smartfónu než mám ja.
Miestnou špecialitou je vyprážaná pizza (deep fried pizza) a možno už čoskoro niektorý slovenský foodbloger napíše post o tejto perle streedfoodu s otázkou, ako je možné, že to v Bratislave ešte nemáme.
Glasgovčania milujú polievky, ako vlastne všetci Škóti. Rada sedávam v čase obeda v malých polievkárňach a pozorujem, ako to obsluhe šikovne ide od ruky. Národnou polievkou je jednoznačne ‚lentil soup‘.
Obdivujem miestny street art.
Hlavne veci od SMUGa. Umenie má veľa podôb a tu v Glasgowe je latka nastavená vysoko. Žiadne čmáranice Buena fixka asocial club. Lepšie graffiti som zatiaľ videla len v Kyjeve. Umelci sa hrajú s dierami v stene, rešpektujú budovy a skrášľujú ošarpané časti mesta.
Na každom rohu vidím mestské požičovne bicyklov a transparenty ‚People make Glasgow‘.
Who makes Bratislava?
Developeri?
