Keby som sa mala ešte raz narodiť, vybrala by som si pri mori. Ideálne na lodi. Moji rodičia by sa mali radi a namiesto modlenia pred spaním by ma naučili niečo užitočné. Napríklad plávať.
…….
Stáli sme na útesoch Antrim coast – severnom pobreží Írska. Bola veľkonočná nedeľa, presne taká ako dnes.
V mojej ulici v Ballycastle niekto vytiahol do predzáhradky Betlehem s troma kráľmi a ja som premýšľala, či tam žijú imigranti, čo sa ešte neorientujú v miestnych sviatkoch alebo to bol ‚joke‘.
„Vieš o tom, že existujú riasy, ktorých vrchná časť chutí ako hľuzovky?“ povedal mi John.
„Nazbieram ti??“, ponúkol sa, a ukázal kamsi hlboko dolu do mora.
S konzumáciou rias som mala dovtedy skúsenosť asi ako 12 ročná talibanská nevesta s mužmi o svadobnej noci. Nezaujímali ma.
No bola som zvedavá, hľuzovky sú moje obľúbené huby. Nechcela som však preháňať starého človeka kvoli vlastnej zvedavosti. Tak tam nakoniec nešiel.
Tie moje prekliate zábrany.
Mala som ho nechať! Veď sa mi sám ponúkol.
Dnes som už múdrejšia. Ľudí, čo pre vás chcú niečo urobiť, venovať vám kávu, bicykel, revíznu správu alebo 3000 eur, treba nechať urobiť to. Ich to poteší, a vy budete mať kávu, bicykel, revíznu správu a 3000 eur.
John mal v 70tke lepšiu kondíciu než ja, a na ramenách svaly ako baklažány.
Stretli sme sa na mieste, kde ani jeden z nás nemal čo hľadať. Mal na sebe záchranársku bundu, preto sa mi zdal v pohode. Záchranári sú predsa dôveryhodní ľudia, no nie?
Navyše kríval, takže keby dačo, určite by ma nedobehol.
Ja som sa mu zrejme tiež pozdávala, pretože namiesto odprevadenia domov ma zobral na výlet.
„John? John je blázon!!“, povedala o pár týždňov neskôr Julie. Sedeli sme v kuchyni na malom ostrove v Atlantiku. Ľudia na ostrovoch sa totiž poznajú. Tí zaujímaví obzvlášť.
Títo dvaja sa spoznali na akejsi prednáške o morských riasach. Julie behá za ostrov maratóny a ako jediná tam zbiera ‚seaweed‘. Suší ich a aktívne používa v kuchyni. Vždy, keď ju idem navštíviť, čo bolo pred pandémiou zhruba dva-tri krát do roka, nabalila ma rôznymi druhmi sušených rias, aj s popisom. Kým som ich mala veľa, dávala som ich v bistre do jedál aj vám.
Hej, John bol blázon. Do kajakovania.
Poznal miestnu vodu a ostrovy ako svoju dlaň. Keď som hľadala delfíny a tulene na ľudoprázdnych pobrežiach, boli presne tam, kde mi John povedal, že budú.
Preto som tam vlastne aj bola, a nevarila veľkonočnú šunko-laksu v Bratislave.
Baví ma pozorovať zvieratá. Na svoju prvú veľrybu ešte len čakám, no vydržím sedieť aj pri mravcoch. Najradšej mám, keď stretnutia so zvieratami prebehnú ‚čistým štýlom‘. Že niekde som, zdvihnem zrak, a oni tam odrazu sú. Blízko mňa.
Sadne si na vás vážka. Prejde vám cez chodník jeleň v Poloninách. Alebo ste v Olgii, na mongolsko kazašskom pohraničí, jedinom mieste, kde zoženiete vajce, lebo tam chovajú sliepky, nad mestom krúžia mrchožrúti, orly, a pozorujete, ako sa vrhajú dolu a chytajú sliepky, lumíky a tak.
Julie volá Johna ‚blázon‘, no tiež nie je celkom z kategórie ‚žena domáca‘.
A do toho prídete vy. Človek, čo nevie plávať, z krajiny, ktorá nemá more. Stretávate postupne týchto ľudí, posúvajú vás na šachovnici sveta hlbšie, na miesta, o ktorých nemáte tušenia, celé to do seba zapadá, a s každým novým stretnutím začujete kdesi vo vesmíre tiché „KLIK“.
Svet ‚seaweed‘ je fascinujúci, a vďaka odlivu je na pár hodín prístupný aj pre mňa – krevetku, čo nevie plávať.
Tak, ako u nás v lese existuje množstvo bylín, v morskom pralese existujú stovky druhov rias.
Časom som začala byť odvážnejšia. Zachádzam hlboko, a keď odliv odhalí pobrežie, prezerám ho, paberkujem, ochutnávam. Bolo by to jednoduchšie, kebyže mám loďku a keby bol vedľa mňa niekto skúsený, no človek si nakoniec, s dobrou literatúrou a videami na youtube, poradí aj sám.
More znamená pre týchto ľudí asi to, čo pre mňa les. Akurát pobyt v lese je pre neplavcov a dôchodcov bezpečnejší.
Každopádne, keď si bradatý krívajúci 70tnik John sadne do kajaku a pustí sa na vodu, razom vidíte, že to nie je žiaden starec.
Vidíte napnuté svaly, zaťatú čeľusť, sústredený výraz tváre, keď sa valí vlna, a byť jeho 70ročná žena alebo vnučka, bojím sa oňho. No je to zbytočné, pretože on je blázon, aj tak tam pôjde, zbierať riasy, čo chutia ako hľuzovky, a nakoniec aj tak všetci zomrieme.
Ako Kristus.
