Spomínam na časy, keď so mnou kamoši odmietali chodiť do kina. Ešte som vtedy nevarila kapustnice, no nedôverovali môjmu filmovému vkusu. Akosi sme vždy skončili na ťažkých, depresívnych drámach, a mali toho už dosť. O poslednú kino-partnerku som prišla na dánskom filme ‚Zelení mäsiari‘, s vtedy ešte pomerne neznámym Madsom Mikkels(e)nom v hlavnej úlohe.
Bol to skvelý, vtipný film (hoci označiť ho za ‚čiernu komédiu‘ si netrúfam:) o dvoch traumatizovaných outsideroch, ktorí si otvoria mäsiarstvo a nešťastnou náhodou .. no, veď si to pozrite, na nedeľu večer ako stvorené.😉
Mads Mikkelsen, s očami ako britvy, úzkymi perami a nepríčetným výrazom v tvári, sa medzitým vypracoval na filmovú superstar. Európsky sexsymbol.
Dnes hráva tie najlepšie úlohy. Kňazov, učiteľov, psychiatrov a masových vrahov. Z môjho pohľadu si v úlohách stále ide mierne ‚nepríčetnú‘ lajnu, hoci dáva veľmi príčetné rozhovory.
Keď sa mi v prvom roku pandémie nečakane zjavil vo dverách bistra, zízala som ako obarená. Povedal len „Katka K.“, počkal, zaplatil, a odišiel.
Zhruba po piatich epizódach „Katka K., ďakujem, dovidenia!“ som nevydržala.
„Povedal Vám už niekto, že sa podobáte na známeho dánskeho herca Madsa Mikkelsena??“
Zasmial sa, potriasol hlavou, no musel to doma zmieniť, lebo odvtedy ich písomné objednávky končili slovami ‚..vyzdvihne to Mads‘.
‚Mads‘ mal rád mäso (ako inak!).
A obľúbil si moju laksu. Jedného dňa, keď som priamo pred jeho očami oddeľovala čisté mäso od kostí a kože (zážitková kuchyňa!), požiadal: „Dajte mi tam aj tie kože, mám ich rád.“
„Do obidvoch polievok?“
„Áno, dajte.“
„Ale veď sú hnusné!“
„Len dajte, čím viac, tým lepšie,“ začal sa usmievať, a ja som mu vyhovela.
O pár dní prišla ‚Pani Mikkelsenová‘ osobne.
„Kvetka, čo ste mi to minule dali za laksu?“, začala. „Tie kože….“
„Čože?? Váš muž tvrdil, že ich milujete!“, bránila som sa, no už som pochopila, prečo sa pán herec toľko smial.
Ktorý muž toto svojej žene urobí, povedzte.
Jedine ‚šialenec‘!
😉
