Blog

Keď si žena sadne na zem, bez ohľadu na to, čo má na sebe, a kvíli ako bánší /’bean sí‘ – írska a škótska mytologická bytosť, ktorá zúfalým, kvílivym plačom zvestuje smrť/, dosť pravdepodobne je za tým muž. „Mirooooo, Miroooo“, … PREČÍTAŤ

„A dávaš gaštany nebo maroni?“, opýtal sa ma raz Jarda Žídek.„To nie je to isté??“, vyletelo zo mňa, a Jarda sa tak pozrel, že viem, že nebolo. Skrátka: Zameniť si gaštany s maroni je ako zameniť si Gordona Ramsayho s … PREČÍTAŤ

Občas sa ma pýtate, či mi chutí moje jedlo.Áno, zbožňujem ho.Až na pár výnimiek ho však nedokážem jesť. Príliš totiž pripomína robotu. Keď si predstavím, koľko za ním bolo práce, stresu a umývania riadu, radšej ho predám. Výnimkou je huspenina. … PREČÍTAŤ

‚Rakvičku nebo věneček?‘, pýtal sa Rudolf Hrušínský ako riaditeľ pohrebného ústavu zákazníkov vo filme ‚Spaľovač mŕtvol‘.Kto u mňa ešte nebol a nepozná miestne reálie – za rohom sídli pohrebný ústav, kúsok ďalej pitevňa, lekárska fakulta, a bistro susedí s cintorínom. … PREČÍTAŤ

Možno ste si všimli, možno nie, že pečivo a koláče v bistre už dlhodobo pečiem iba zo špaldovej múky. Nie je to panské huncútstvo, mám na to dôvod: mnoho našich hostí má intoleranciu na lepok, zopár šťastlivcov však toleruje špaldovú … PREČÍTAŤ

Už strácam prehľad v tých deťoch.Päť rokov sme tu mali iba dvoch juniorov, a teraz neprejde týždeň, že by ste mi nepriniesli ukázať výsledky toho, čo ste robili posledných 9 mesiacov. Polievočku zasiahla populačná explózia. Nerozumiem úplne, prečo to robíte.Veď … PREČÍTAŤ

Možno viete, možno nie, kedysi úuuuplne na začiatku Polievočky, sme boli dvaja. Ja a Daniel. On je to ‚D-čko‘ v mojom logu.Mali sme takú hru. Jeden z nás sa vždy nahlas opýtal: „A kto sme my?“A ten druhý mu odpovedal: … PREČÍTAŤ

„Musím ešte niekde vytriasť meďáky,“ povedal Rasťo Advokát pri pohľade do peňaženky. „Tu nie, Rasťo!“ volala som z kuchyne. „Jasné že tu nie, vy nie ste ‚NIEKDE‘,“ povedal on. Keď sme sa dosmiali, uvedomila som si, že to bol asi … PREČÍTAŤ

Aby nedošlo k omylu, milí hostia:Na mojej škótskej jablkovej farme boli aj pekné momenty. Napríklad, keď mi dal John do ruky krovinorez, a povedal: „Tu je benzín, tu sa to zapína, a nie že ublížiš mojím jabloniam!!“ Najkrajší bol však … PREČÍTAŤ

Chodieval k nám pán s dcérou, a volali sme ich Pán-s-dcérou. Chodili k nám roky, vlastne úplne od začiatku, a vždy spolu.On bol DJ, ona študovala. Minule prišiel Pán-s-dcérou sám.Dal si obed za stolom, tak sme po dlhej dobe trochu … PREČÍTAŤ

Takto za iných okolností, bolo by už bistro na celé leto zatvorené, a ja by som pracovala kdesi na Severe.Navykla som si v lete popri cestovaní chodiť na ‚intershipy‘ do zahraničia. Do reštaurácií alebo na miesta, kde robili veci, čo … PREČÍTAŤ

Chodieval k nám jeden pán, a nevedel, čo so životom. Volali sme ho Pán Čo-nevie-čo-so-životom.Bol to pekný chlapec, ale s výrazom pokerového hráča a mimikou Nicole Kidman po plastike. Z tej tváre ste nič nevyčítali, pokiaľ nechcel. Jediné, čo nevedel … PREČÍTAŤ

„Snívalo sa mi, že som lopatou zabila mačiatko,“ povedala som nahlas. Mala som ten zlý sen ešte stále pred očami. „No teda, a my sme ťa nechali s našou mačkou“, poznamenal sucho Kamoš, a ďalej sme sa hrabali v starých … PREČÍTAŤ

Chodieval k nám jeden pán a obedoval vždy sám. Vykazoval znaky najvyšších šéfov. Mal chladný, neprítomný pohľad, úsečný prejav, drahé hodinky a takú tú auru, pri ktorej si držíte dištanc. Obedovať sám (ak nejde o business), je asi jedným z … PREČÍTAŤ

Z času na čas snívam o tom, ako si otvorím hostel v Osadnom.„Kde je Osadné???“, pýtajú sa kamaráti a ja im vysvetľujem, že je to posledná dedina na konci republiky, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou.„Ale veď ti tam nikto … PREČÍTAŤ