Blog

‚Rakvičku nebo věneček?‘, pýtal sa Rudolf Hrušínský ako riaditeľ pohrebného ústavu zákazníkov vo filme ‚Spaľovač mŕtvol‘.Kto u mňa ešte nebol a nepozná miestne reálie – za rohom sídli pohrebný ústav, kúsok ďalej pitevňa, lekárska fakulta, a bistro susedí s cintorínom. … PREČÍTAŤ

Možno ste si všimli, možno nie, že pečivo a koláče v bistre už dlhodobo pečiem iba zo špaldovej múky. Nie je to panské huncútstvo, mám na to dôvod: mnoho našich hostí má intoleranciu na lepok, zopár šťastlivcov však toleruje špaldovú … PREČÍTAŤ

Už strácam prehľad v tých deťoch.Päť rokov sme tu mali iba dvoch juniorov, a teraz neprejde týždeň, že by ste mi nepriniesli ukázať výsledky toho, čo ste robili posledných 9 mesiacov. Polievočku zasiahla populačná explózia. Nerozumiem úplne, prečo to robíte.Veď … PREČÍTAŤ

Možno viete, možno nie, kedysi úuuuplne na začiatku Polievočky, sme boli dvaja. Ja a Daniel. On je to ‚D-čko‘ v mojom logu.Mali sme takú hru. Jeden z nás sa vždy nahlas opýtal: „A kto sme my?“A ten druhý mu odpovedal: … PREČÍTAŤ

„Musím ešte niekde vytriasť meďáky,“ povedal Rasťo Advokát pri pohľade do peňaženky. „Tu nie, Rasťo!“ volala som z kuchyne. „Jasné že tu nie, vy nie ste ‚NIEKDE‘,“ povedal on. Keď sme sa dosmiali, uvedomila som si, že to bol asi … PREČÍTAŤ

Aby nedošlo k omylu, milí hostia:Na mojej škótskej jablkovej farme boli aj pekné momenty. Napríklad, keď mi dal John do ruky krovinorez, a povedal: „Tu je benzín, tu sa to zapína, a nie že ublížiš mojím jabloniam!!“ Najkrajší bol však … PREČÍTAŤ

Chodieval k nám pán s dcérou, a volali sme ich Pán-s-dcérou. Chodili k nám roky, vlastne úplne od začiatku, a vždy spolu.On bol DJ, ona študovala. Minule prišiel Pán-s-dcérou sám.Dal si obed za stolom, tak sme po dlhej dobe trochu … PREČÍTAŤ

Takto za iných okolností, bolo by už bistro na celé leto zatvorené, a ja by som pracovala kdesi na Severe.Navykla som si v lete popri cestovaní chodiť na ‚intershipy‘ do zahraničia. Do reštaurácií alebo na miesta, kde robili veci, čo … PREČÍTAŤ

Chodieval k nám jeden pán, a nevedel, čo so životom. Volali sme ho Pán Čo-nevie-čo-so-životom.Bol to pekný chlapec, ale s výrazom pokerového hráča a mimikou Nicole Kidman po plastike. Z tej tváre ste nič nevyčítali, pokiaľ nechcel. Jediné, čo nevedel … PREČÍTAŤ

„Snívalo sa mi, že som lopatou zabila mačiatko,“ povedala som nahlas. Mala som ten zlý sen ešte stále pred očami. „No teda, a my sme ťa nechali s našou mačkou“, poznamenal sucho Kamoš, a ďalej sme sa hrabali v starých … PREČÍTAŤ

Chodieval k nám jeden pán a obedoval vždy sám. Vykazoval znaky najvyšších šéfov. Mal chladný, neprítomný pohľad, úsečný prejav, drahé hodinky a takú tú auru, pri ktorej si držíte dištanc. Obedovať sám (ak nejde o business), je asi jedným z … PREČÍTAŤ

Z času na čas snívam o tom, ako si otvorím hostel v Osadnom.„Kde je Osadné???“, pýtajú sa kamaráti a ja im vysvetľujem, že je to posledná dedina na konci republiky, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou.„Ale veď ti tam nikto … PREČÍTAŤ

Vošiel raz ku mne taký chlapec a v ruke držal šišku s dierou. Alebo po americky – ‚donut‘. „Keby ste to tu predávali, chodil by som aj každý deň!“, nadchýňal sa. Usmievala som sa, lebo toto sú presne tie ‚keby‘, … PREČÍTAŤ

Viete, čo ma na tomto celom (bistre, varení a tak) baví vlastne najviac?Holý fakt, že cez jedlo sa dá priblížiť k ľuďom.Dotknete sa ich na takých miestach, ktorých by vám ako cudzej osobe nikdy nedovolili sa dotknúť. A hlavne, ‚dotýkate‘ … PREČÍTAŤ

Nemyslela som, že sa raz v bistre dožijem toho, že budem môcť každý deň variť jednu a tú istú vec, lenže – dočkala som sa. Slané kokosové bochníčky. Chcete ich. Vaše deti ich chcú. My ich chceme.Tak ich teda pečiem. … PREČÍTAŤ